Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


slamodomy a život

9. 3. 2010

Slamodomy  1

 

Bolo už veľa písané o stavbách zo slamy, alev šetky čo sa mi k rukám dostali, riešili dom, nie človeka a to je málo. Lebo i v novom kabáte chorý chorým zostáva... A že niečo ni v poriadku, to i sám vidíš na stave sveta tohto i okolia tvojho. A celý deň v radosti

Moja vďaka za to o čom reč tu bude, poslovi Vanatovi patrí, ktorý posolstvo z ďalekého mongolska doniesol. Opísal ako v jurte v šťastí žijú a v pokoji – na rozdiel od nás- mongoli.

Nuž teda, ty, čo sa bojíš, že v malom zhynieš, v štvormetrovom kruhu jurty i päťčlenná rodina v šťastí nažíva, nemajúc a nepotrebujúc iného prístrešku ani na veci svoje, a to v horúčavách i krutých mrazoch.

Ty, čo si svoj hektár kupuješ, aby si ho priestorom lásky urobil, vedz,, niet kedy, ale ani potreby – dnuká vysedávať, s radosťou budeš so slnkom vstávať a celý deň v radosti živú krásu tvoriť a len tma povie ti, kde dvere svojej útulnej izbice nájdeš... A rozhorí sa piecka a zavonia skvostná vára čo ti dala Zem. A tak deň po dni v krásnej práci- hre, čo i plnosťou je, i oddychom, i loppotou niekedy, ale vždy radosťou, schravá jeseň príde, ale skúsenosť moja- radšej vonka v žití so zemou, ako celý deň v chyži, čo by aká pekná bola... a zas v podvečer ako loď do prístavu, do svojho kruhu, kde Živa ešte väčšiu Živu rodí. A zima? Koľko krát som sa tešil ako za oknom v teple presedím... málo sa z toho podarilo. Baranica, rukavice, a poďho na drevo, či mlátiť žito z konca leta, čo sa nestihlo, a keď už naskrze nič, tak bežky na nohy a do lesa mrknúť ako si divina so zimou radí...a tak život sa stáva vonkajším a o to viac bytosti kruhh dmova precítia.

 

Prvý môj dom postavil som zo slamy a hliny a tstiny, štvormetrového priemeru, ale ako čas šiel, zistil som, že do tretony domu ani nevkročím, a tak ďalší postavil som trojmetrový. To mi pre jedného akurát, ale pre rodinu isto málo.

Ty, kto rád rátaš na metre štvorcové, úplne iné je v kruhu bývať ako v stavbe uhlovej, to zrovnať počtami nejde, lebo živa v kruhu úplne inak prúdi, A tam, kde izba 4x4 malá môže byť, kruh štvormetrový – hoci plochou menší, hojnosťou môže byť... Všetky národy v šťastí a pokoji s prírodou žijúce okrúhle domy stavajú, veľkosti 3-5 metrov, zriedka väčšie. V tom je veľká múdrosť! Povrch stien okrúhlej stavby omnoho menší je voči obytnej ploche ako pri stavbe uhlovej... A tak šetrný hmotou, prácou, ale hlavne chladením či kúrením, Ale keď vzrastá priemer kruhu nad 5m, zvyšuje sa nárok hmoty neúmerne stavby uhlovej, i náročnosť na odbornosť práce veľmi vzrastá. A tak moja skúsenosť: do 15m2 kruh, nad – uhol. I kombinovať dá sa, ovál, elipsa, ale myslím- škoda čisté komplikovať. Ale možno tebe sa práve také žiada.

Mnohí vravia: kde je spálňa? A kúpeľňa? A kde budeme kadiť? A čo pracovný stôl? A detská izba? Veď sme traja a akaždý svoju izbu.....

Áno. Ak bývaš v paneláku, alebo v svojom dome ako cudzí s cudzím s vlastnými... Tak nás to naučili. Inak sa nedá... ale v rodinách kde svornosť vládne – a to isto i v tvojej tak bude, keď budeš súladne so živým svetom žiť, všetci isto radi okolopece či stola združia sa, aby zdiaľať mohli čo najviac pospolu, i rady pospia deti v jednej posteli, hoc i na úzkom, cítiť i v spaní blízkosť blízkej bytosti. No, a o tebe a tvojej milej- to vieš sám. A v lete aj tak v najkrajšej spálni tisíchviezdičkového hotela líhať budete... V jednej svetnici v radosti všetci žili čo dom koľký veľký bol.

A keď predsa, nuž postav ešte jeden kruh, pre svoje dieťa, daj mu ho k maniu, uvidíš, ako ťa má rado. (pre milú iný kruh stavať...hm, nájdi si inú, bo ty jej milý isto niesi... Smajlík). A tak koľko členov, toľko kruhov možné je, nie však potrebné.

A kúpeľňa? No, ako kedeysi, veď na to prídeš i sám. 1. potreba mytia výrazne klesne, lebo tvoje telobude nové, dobrou stravou z tvojej zeme s láskou pestovanou živené, i dobrým vzduchom z tvojich jabloní, i pokojným životom stane sa, že pot tvoj bez pachu, štipľavosti či kyslosti, ba čo viac, voňať bude tvojej milej i tebe. To sa i mne tak stalo. I nohy mi úplne smrdieť prestali a ponožky až keď pot sať prestanú mením, niekedy aj po dvoch týždňoch, a to kožou topánky voňajú...A ty sám zbadáš, že špina je vec mysle (pohľadu), nie kože...

Býval som v dome, kde šestoro spŕch bolo, no akosi samo prišlo:vyšiel som z kýblom teplej vody, na drevenú mriežku stal, a oblieval sa, len tak bez mydla, pod hviezdami, čo sa v mraze jagali, horúcu vodu do dna užíval. Potom lancúchom vyšúchal dosucha a poďho k teplej peci... i nechcelo sa viac telu do skrine z plexiskla Lebo mi to celé mŕtve a umelé pripadá oproti Živému a krásnemu. Aj kúpeľ si riadne môžeš dopriať i vychutnať- vaňu z plechu, čo pod ňou ohňa nakladieš, keď voda horúca – vymetieš, a čím väčší mráz, tým väčší špás. Tvoje telpo vie všeličo, čoty nevieš, že vie. Uvidíš! A raz do týždňa potnú chyžu (saunu) sebe i svojim milým dopraj. Ten dom v ktorom bývaš, pretože nemá plastov a umelín, vykúr ako ti treba, na 60 alebo 80 stupňov, posedíte s priateľmi, chvíľu mlčiac, chvíľu hovor pradúc. A keď horúco, do vody, snehu, pred dom, pod hviezdy... vzácne to chvíle pre dušu, škola pre telo... A ak ti vôľa, večer nad lavór teplej vody kvokneš a čo a ako treba umyješ, a hanby v tom nnieje, iba špásu. Čo sa ti dnes nemožným zdá, zajtra môž byť radostným, lebo myseľ jew užb taká, sama sebe hranice predkladá a iných niet! A koľká radosť, keď ich sama objaví a za ne nahliadne! Hľa, nový priestor. Nová sloboda!

A ešte jedna vážna potreba, čo potrebou sa i vospol volá. Kadenie a močenie. „-v dome?! To vari ako prasa v chlieve?!“ -pýtala sa staručká mať svojho syna, čo nový dom podľa nového zvyku postavil... Nuž tak. Ako v chlieve. Len sme tomu jednu špeciál komôrku určili, kde len čím skôr preč, lebo vec to nečistá...- ale itak sa dá. Živo, radostne, dajúc prírode čo už netreba. Možností veľa.

  1. na rannú vychádzku sa s lopatkou a hrnkom vody vybrať

  2. kríčku v odľahlejšom kúte záhrady svoj poklad odovzdať – nik ta nestupí, lebo krík miesto postráži... a za pár dní ani vy sami nič nenájdete, zvieratá -malé i veľké- tento dar bezozbytkku príjmu.

  3. Vo vám príjemnom a tichom kúte vašej zeme rýhu vykopte, a ako každé ráno klásť čupiačky budete do nej, hrsť pilín alebo kyprej zeme na to hodíte aby humus onedlho z toho bol, i pre muchy, aby tam nesadali... A raz za čas rýľom sprdu rýhu odkopnete a zem dozadu na výlučky dáte, a tak rýha bude dopredu putovať a odzadu bohatou trávou zarastať. Možné je humus po čase do záhrady dať, bo už je taký, čo možno bez nechuti do ruky vziať.

A tým, čo pre bolesť čupnúť nemôžu, alebo sú ťažkí kým zdraví a ľahkí znova budú – malý stolček s dierou uprostred, alebo tyčku do zeme zatĺcť aby sa o ňu oprieť mohli.

Vravia ľudia:v zime? Ach! -ale len tí, čo tak nekadia, a latrínu za vzor jediný okrem záchoda majú. Nuž teda nič príjemné na studenú dosku sadať, stiahnu sa chladoom svaly, i nachladiť sa ktosi môže. Latrína. je cudzia, nám pre hambu vnútená. 200 rokov nič také nebolo! Ale váš rod beží miliónom rokov...

Tak vyjdeš ráno, hoc je i -10, z domu si teplo nesieš v kožuchu, čižmách, baranici, iba kvokneš so stiahnutými gaťami, ani zadok netreba spod kožucha vystrkovať, a kým črevo pracuje, ty pozeráš po statku, čo tam nové, čo sa za noc udialo, a vedome odovzdáš mu kkúsok zo seba, aby ste jedným boli, on tebe, ty jemu, a to je všetko v toku života také jednoduché...! Na záver za seba pozrieš, či si dobre žul a či je farba a tvar akurát...-a po čase bude, uvidíš, lebo dielo božie je dokonalé, len ho nechaj v prejave... A vodou, čo si prinesieš, umy čo treba.

Siahnuť TAM rukou?!- vraví niekto- nuž siahni. Ako do ucha, úst, veď aj to je tvoje. A dobrý znak že všetko je čisté a vymyté, na záver si ruku ovoňaj, čo otvor umyla.

A ak ráno prší, v jednej ruke dáždnik, ako hríb hľadíš, čupiac pod ním,-do kraja. Nič nové pod slnkom. Na to všetko si už z dávna, pradávna spomínam.

 

Dom môj skoro cez pol miestnosti pódium- či veľkú plochu má, ktorá ako spálňa, oddychovňa slúži, deti sa tu v kožušinách váľajú, priatelia sediac na vankúši z pohánkových šúp-čaj pijú, teraz toto čo píšem, tiež len tam. Teplo tu je, lebo je to nad zemou tak, aby sa dalo na okraj pohodlne sadnúť – to je výška pokolená, pod tým odkladidsko pre veci v banánových karbiciach, takže skrine netreba, a poživeň – pohánka, pšeno, ovos, hrach či fazuľa, na stene visia v ľanových vreckách pekne na očiach. Tak i riady, a treba ich menej než si myslíte, a na peci veľkký hrniec plný vody, i voda stále teplá i teplo dlho drží, a ešte luxus: smaltované vedro s pípkou.

A tak po skvelom jedle misku vylížem, trošku vody ešte z vedra do nej napustím,dvomi prstami umyjem, vodu do hrnca pod pípkou vylejem a ešte pre zicher raz pod tekúcou vodou opláchnem. A tak i s väščím hrncom.

A ak sa čosi pripečie- čo sa stáva riedko, ale predsa, - vechťom zo slamy vydrhne sa skvelo možno i popolom alebo octom...aale každá táto práca môže byť pre vás hrou, čo ešte nového tá myseľ vymyslí. Ozaj, ako to bolo so saponátmi pred 100 rokmi?

A ešte nad pódiom možno ešte jedno pódium urobiť, alebo ken to horné, kto chce stôl v chyži mať. Ale nie je to nutnosť, iba vnútenosť. To vedia momgoli i indiáni, indovia, japonci, číňania, černoši v afrike i eskymáci...len jeden zo šiestich ľudí používa stoličku, a nám sa zdá, že to celý svet...

Ale tiež:keby mal niekto chmáru vecí a nevedel by sa s nimi rozlúčiť, môže ešte jeden malý kruh postaviť, ako vecnicu, či cárašnicu mať. Ale: ľahko sa veci kupujú. No potom ju treba správcovať a tak každá novou starosťou je, pretože živu svoju mŕtvej veci dávam miesto živému...ale ak inak zatiaľ neviem...

Tiež na pranie ten veľhrniec z pece užívam, ako naše babky, popol- z buka najlepší vraj- do pláteného vrecka zašijem a varím spolu s prádlom, pol dňa, semtam miešajúc. A je to dobrá príprava chyže na saunu. Potom prádlo 3x v čistej vode vyplácham.

Ale prádla málo, lebo 1 košeľa na sviatok a do metrixu, jedna na tuhú robotu a jedna na chvíle pokoja. Tak isto s gaťami.

Na vašej zemi všetko čisté je. Hlina i prach, živica i popol, konský trus je vlastne zomletou trávou, a humus vonia blaho-bytom.

A spávam v kožušinách čo tkané sú ako koberce a tie len raz za čas vyklepem... To všetko píšem nie preto že tak každý má byť, ale preto, že sa to tak dá, v šťastí a plnosti, a všetko čo je naviac, ozaj naviac je. A tak bohatý som nemajúc veľa peňazí, lebo viac mám než mi treba, i s málom vystačím. -A v tom je sloboda – i veľa mať.

Neviem čo ešte nutne vedieť treba a nespomenuk som, nuž ak ty vieš, pýtaj sa, odpoviem, ak viem.

 

hríb hľadíš, čupiac pod ním,-do kraja. Nič nové pod slnkom. Na to všetko si už z dávna, pradávna spomínam.

 

Dom môj skoro cez pol miestnosti pódium- či veľkú plochu má, ktorá ako spálňa, oddychovňa slúži, deti sa tu v kožušinách váľajú, priatelia sediac na vankúši z pohánkových šúp-čaj pijú, teraz toto čo píšem, tiež len tam. Teplo tu je, lebo je to nad zemou tak, aby sa dalo na okraj pohodlne sadnúť – to je výška pokolená, pod tým odkladidsko pre veci v banánových karbiciach, takže skrine netreba, a poživeň – pohánka, pšeno, ovos, hrach či fazuľa, na stene visia v ľanových vreckách pekne na očiach. Tak i riady, a treba ich menej než si myslíte, a na peci veľkký hrniec plný vody, i voda stále teplá i teplo dlho drží, a ešte luxus: smaltované vedro s pípkou.

A tak po skvelom jedle misku vylížem, trošku vody ešte z vedra do nej napustím,dvomi prstami umyjem, vodu do hrnca pod pípkou vylejem a ešte pre zicher raz pod tekúcou vodou opláchnem. A tak i s väščím hrncom.

A ak sa čosi pripečie- čo sa stáva riedko, ale predsa, - vechťom zo slamy vydrhne sa skvelo možno i popolom alebo octom...aale každá táto práca môže byť pre vás hrou, čo ešte nového tá myseľ vymyslí. Ozaj, ako to bolo so saponátmi pred 100 rokmi?

A ešte nad pódiom možno ešte jedno pódium urobiť, alebo ken to horné, kto chce stôl v chyži mať. Ale nie je to nutnosť, iba vnútenosť. To vedia momgoli i indiáni, indovia, japonci, číňania, černoši v afrike i eskymáci...len jeden zo šiestich ľudí používa stoličku, a nám sa zdá, že to celý svet...

Ale tiež:keby mal niekto chmáru vecí a nevedel by sa s nimi rozlúčiť, môže ešte jeden malý kruh postaviť, ako vecnicu, či cárašnicu mať. Ale: ľahko sa veci kupujú. No potom ju treba správcovať a tak každá novou starosťou je, pretože živu svoju mŕtvej veci dávam miesto živému...ale ak inak zatiaľ neviem...

Tiež na pranie ten veľhrniec z pece užívam, ako naše babky, popol- z buka najlepší vraj- do pláteného vrecka zašijem a varím spolu s prádlom, pol dňa, semtam miešajúc. A je to dobrá príprava chyže na saunu. Potom prádlo 3x v čistej vode vyplácham.

Ale prádla málo, lebo 1 košeľa na sviatok a do metrixu, jedna na tuhú robotu a jedna na chvíle pokoja. Tak isto s gaťami.

Na vašej zemi všetko čisté je. Hlina i prach, živica i popol, konský trus je vlastne zomletou trávou, a humus vonia blaho-bytom.

A spávam v kožušinách čo tkané sú ako koberce a tie len raz za čas vyklepem... To všetko píšem nie preto že tak každý má byť, ale preto, že sa to tak dá, v šťastí a plnosti, a všetko čo je naviac, ozaj naviac je. A tak bohatý som nemajúc veľa peňazí, lebo viac mám než mi treba, i s málom vystačím. -A v tom je sloboda – i veľa mať.

Neviem čo ešte nutne vedieť treba a nespomenuk som, nuž ak ty vieš, pýtaj sa, odpoviem, ak viem.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Vďaka

(Daniel, 31. 3. 2011 21:41)

Ahoj Vlado.
Chcem ti poďakovať. Za čo? Za túto stránku, za to, že si sa podelil o informácie, o svoje súkromie, že si nie len u mňa rozdúchal ohníček zvedavosti po niečom inom, prírodnom, čistom a hlavne jednoduchom.Keď som mal 6 r. chodil som s dedkom kravy pásť, statok riadiť....bolo to strašne dávno a tak blízko (spomienka živá). Teraz to opäť prežívam aj vďaka ľudom ako si ty a čoraz viac ma to z mesta ťahá preč. No ešte nenastala ta správna chvíľa, ešte sú záväzky ktoré treba doriešiť. Strašne ma zaujal slamodom, krásna okrúhla stavba, cez tie fotky dušu v nich cítim, ruky ktoré ho stavali, hladkali, rodili. A viem si živo predstaviť radosť bytostí, ktoré ich teraz užívajú.Dúfam že aj ja raz budem.Ohník v duši už rozdúchaný je. Ešte raz vďaka.