Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


o meditacii pre casopis Kruh zivota - doplnene

O meditácii vipassaná pre časopis Kruh života.

1) Ako sa clovek stane lektorom intenzivnych meditacnych kurzov?

myslí si- na základe nejakých osobných zážitkov a absolvovaného kurzu u ozajstného učiteľa meditácie- že vie meditovať a tak to ponúkne ako kurz svojim priateľom. A potom neskôr pochopí – na základe nejakých iných meditačných zážitkov- o čo tam vlastne ide, navštívi tých zásedov ešte niekoľko, počká si na poverenie učiteľa viesť zásedy. Potom medituje a medituje.............

 

1b) Ake zazitky a osobnosti najvyraznejsie ovplyvnili Vasu duchovnu cestu?
Od koho ste sa ucil meditovat, kto bol Vasim majstrom?

Nemám duchovnú cestu. Mám len cestu životom.Cestu k trvalému a šťastiu a spokojnosti. Všetko sa to začalo hlbokým mystickým zážitkom, ktorý mi prevrátil život naruby. Prišiel som k nemu
ako slepé kura k zrnu. Meditačné zážitky často nesú v sebe veľa mieru a blaženosti, ale hlavne vhľadu. Bez prenosu do života sú však takmer k ničomu. S vďakou spomínam na všetkých svojich jogových lektorov, múdrych priateľov na meditačných cestách, prvým vipassánovým učiteľom bol ctihodný Kusalananda, s láskou a hlbokou úctou spomínam na bhanteho
> Sujivu.

 

Básnička o Buddhovi, učiteľovi, a mne.

 

Ktosi tu dávno z koňa zosadol

keď svet mu nedal ďajej ísť

 

Ktosi tu z koňa zosadol

a spravil v púšti prstom kruh

 

Ktosi tu z koňa zosadol

a zrnko po zrnku

kameň po kameni....

-stále hlbšie, s dôverou....

 

Dnes si ty ten čotu z koňa zosadol

keď smäd ti nedal ďalej ísť

a kľakáš s úctou k studni – prázdnote v zemi -

a múdrosť piješ z nej

čo vyviera z bezodna.

 

To čiesi ruky.... dávno pred tebou....

 

Ktosi tu z koňa zosadol

aby uhasil tvoj smäd.

 

 

 

 

2) Stravit cele dni ci dokonca tyzdne v necinnosti, v mlcani, bez moznosti
venovat sa kazdodennym aktivitam je nezvycajne rozhodnutie. Z akeho dovodu
tuto skusenost podstupuju ludia, ktori sa ucastnia Vasich kurzov?

 

-privedie ich utrpenie. Jeden z mojich meditačných učiteľov ct.bhante Sujiva raz povedal, že každý prichádza, lebo ho dohnalo utrpenie. Ja som sa ohradil- mňa sem určite nepriviedlo utrpenie, ja som len strašne zvedavý čo je za tým, čo už poznám... A on sa usmial a spýtal sa ma: a čo sa stane ak sa vôbec nič nedozvieš? -No to by som asi ani neprežil... no, a už mi bolo jasné, že aj mňa dohnalo utrpenie.:-) .Majú už dosť toho, čo s nimi robí ich myseľ, ako ich vodí za nos... hľadajú spočinutie alebo pravdu. Ku každej vnútornej pravde sa ide cez s-po-čin-utie. Po každom čine nastáva ne-činnosť- i keď niekedy taká krátka, že ju necvičená myseľ nezaznamená. A do toho sa možno vnoriť a to je to, byť s-po- čine.

A niektorí sú zvedaví. Alebo chcú byť osvietení. Dôležité je ich odhodlanie pozrieť sa do vlastnej mysle a vidieť jej javy také, aké sú, vo svojej pravej podstate.

3)Stava sa, ze sa Vasich kurzov zucastnia aj ludia, bez predchadzajucich
skusenosti s meditaciou, ci inou formou duchovnej praxe?

 

-Moje zásedy sú individuálne- s každým meditujúcim pracujem jednotlivo, podľa jeho schopností a do- ved-ností. (Ved= sanskrt.vedeti = poznanie),môže sa ich zúčastniť každý, kto dodrží meditačný program a pokyny inštruktora.

7) Akymi zazitkami si prechadzaju ucastnici vasich kurzov. Dostavate od nich
po ukonceni kurzov spatnu vazbu? Ako popisuju svoju skusenost s intenzivnym
meditacnym pobytom?

 

To je otázka snáď pre nich. Ja som prechádzal zážitkami neznesiteľného pálenia a bolesti, hnevu na seba, svet, učiteľa, Buddhu,Boha... cez smútok že som aký som, a smútok nad stavom tohto sveta a mojej nezvládnuteľnej mysle, až po tiché a veľmi hlboké a po-koj- né – od slova byť po kojení - šťastie, nemajúce vo svete v ktorom som žil predtým- obdobu...

S každým meditujúcim mám každý deň jedno stretnutie, kde sa rozprávame o tom, čo prežíva. Ak treba, môže o ďalší rozhovor požiadať kedykoľvek.

 

  1. Kurzy vipassany sa pre pozorovatela z vonku mozu zdat zvlastne - ludia sa
    prihlasia, zaplatia poplatok a stretnu sa, aby nakoniec stravili niekolko
    dni ci tyzdnov, kazdy sam v sebe. Nebolo by jednoduchsie pre kazdeho z
    ucastnikov ostat jednoducho doma sam so sebou? Preco je dolezite organizovat
    taketo kurzy?

 

-Pretože ľudia sú leniví a nemajú dostatok pevnej vôle. Ako ja, napríklad :-). Práca v skupine je veľmi podporná – ak sa niekto práve prepadá, energia ostatných ho podrží. A ešte je tu inštruktor, ktorý "drží energie". V rámci týždňového zásedu si každý má možnosť skúsiť meditovať i mimo skupiny. Ale drvivou väčšinou sa meditujúci veľmi radi vracajú do spoločného hniezda... A to jednou z najdôležitejších inštrukcií je nenaväzovať žiadne osobné a spoločenské kontakty a dodržiavať ušľachtilú mlčanlivosť.Keď som odchádzal po dvojmesačnom meditačnom pobyte-ako meditujúci-, cítil som sa akoby som odchádzal z rodného kruhu...

 

> 4b) Meditacia ma cloveka viest k jeho vlastnemu vnutru, k jeho podstate, k
> tomu co je nam najblizsie. Preco je tato cesta taka dlha a vyzaduje tak
> velku namahu, sebazapieranie a disciplinu?
>
> Meditácia má viesť k Pravde. Za "vlastné", za "vnútro",za "to, čo je nám
> najbližšie." Cesta je taká dlhá, aké tuhé je lipnutie, zaslepenosť a
> odmietanie. priveľká námaha, sebazaprenie a prílišná disciplína sú meditačné
> prekážky. Meditácia môže byť krásnou hrou, plnou
> dobrodružstva a objavovania.
>

 

 

    1. V com spociva uloha lektora? Akym sposobom ovplyvnuje jeho osobnost cely
      priebeh meditacnych kurzov?

 

-Vedie meditujúceho meditačnou praxou. Svojou osobnou skúsenosťou je mu oporou. Vytvára pocit bezpečia a pohody.

Bolo by lepšie, keby lektor nemal žiadnu osobnosť. Ale má. A tá dáva celému zásedu osobitnú vôňu. Nakoniec na svojich učiteľov spomínam len ako na vzácne osobnosti. To čo ma naučili – to je najdôležitejšie,- je už moje a už sa s postavou učiteľa nespája. Tak ako si vy nespájate písanie s pani učiteľkou v 1 triede. Ale pamätáte si ju ako osobnosť. Ale to dôležité je práve to písanie. Ale to je dnes už vaše.

 

5b) Pribeh Buddhu pre mna predstavuje paradox - v jeho posolstve citam odkaz "bud sam sebe svetlom - odpoved najdes vo svojom vnutri". Az potom co Buddha odlozil vsetky ucenia, vsetkych majstrov, vsetky vyslapane duchovne cesty, az potom dosiahol stav, ktory volame osvietenie. Ludia vsak stale citia potrebu niekoho nasledovat, vytvarat hierarchie, nechat sa viest, dokonca aj Buddhovi nasledovnici. Moze byt clovek sam sebe svetlom na duchovnej ceste, alebo potrebuje majstra, skolu, techniku, ucenie?

To si vôbec neodporuje. Nakoniec mizne "sám sebe",svetlo, učiteľ, škola, technika, učenie... to čo ostáva je spoznávaná pravda a a samotné spoznávanie. Pre náš kauzálny svet: to čo zostáva je láska. Niekedy sa stáva, že osvietenie prichádza "samo od seba", ale takých bytostí je na svete zrejme veľmi málo...slová bhanteho Sujivu, a pokiaľ viem, i Buddhu. Osobne si myslím že jablko dozrieva na jabloni.

 

 

 


6) Je prax inteznivnych meditacnych zasedov spojena s konkretnym duchovnym
smerom, ucenim ci nabozenstvom?

 

Je to technológia nazerania do mysle za účelom spoznania troch charakteristík všetkých javov. Na základe osobného spoznania- uvidenia- týchto charakteristík sa myseľ stáva neuľpievajúcou a slobodnou. Spoznáva javy práve také aké sú, vidí ich ako príčinu a dôsledok. Mizne utrpenie, ktoré je vždy spojené s uľpievaním, odmietaním a zaslepenosťou. Myseľ nie je kresťanská, ani budhistická, tak ako prst na nohe nieje budhistický alebo kresťanský, Je ľudský. Náboženstvo je len nadstavba, a my pozeráme pod ňu. Táto technológia nie je dogmou alebo vierou o niečom, ale rýdza osobná skúsenosť,prežitok-, získaný každým jedincom. V jednej buddhistickej knižke som sa dočítal, že buddhizmus je jedno z najväčších nábože stiev... Hm. Buddha by sa v hrobe obrátil, keby ho neboli po smri spálili! Buddha nebol boh ale človek, ktorý došiel do stavu úplného a pravého osvietenia a potom veľmi vedecky preskúmal a popísal biotop ľudskej mysle a vytvoril jeho podrobnú mapu a na základe toho určil cesty vedúce von z utrpenia... A budhizmus vznikol koncom 19 storočia v Anglii. Buddha nevytvoril žiadnu filozofiu,- o ničom nefilozofoval,- ale konkrétny návod – foršicht:-)- na použitie. O tom hovorí Abidhama- náuka o ceste vedúcej von z utrpenia.

Znie to asi trocha sucho – ale súčasťou cesty a zásedu je aj tréning vysielania milujúcej láskyplnosti. Bez nej myseľ ťažko dosiahne potrebné uvoľnenie. A to spája Budhovu náuku ako most s každým mne známym náboženstvom- všetci avatari učili milujúcu láskyplnosť.

 

 



> 6b) V centre vsetkych nabozenstiev je niekolko zakladnych otazok a snaha
> ponuknut na ne odpovede - otazka stvorenia (ako to vsetko vzniklo?),
> otazka zmyslu (aky to ma zmysel?), otazka co bude po smrti (konci sa to
> smrtou?). Vy hovorite o meditacii ako ne-nabozenskej praxi, ako o
> konkretnom navode pre skumanie mysle a sposobe vyrovnavania sa s utrpenim,
> ktore je sucastou ludskeho zivota. Znamena to, ze ucenie Buddhu a
> meditacna prax, tak ako ju vysvetlujete, nema ambicie ponukat ziadne
> odpovede na nabozenske otazky? Funguje rovnako dobre a zmysluplne tato
> prax aj ked nie je spojena s vierou v posmrtny zivot, s vierou v
> reinkarnaciu, s konkretnou vierou vo vyssi zmysel?

Ak chceš konečne pochopiť čo je to tá odmocnina – musíš byť moslimom?
Musíš veriť v nejaké božstvo? Musíš veriť v reinkarnáciu? Musíš si niečo
myslieť o "vyššom zmysle"?

Ozajstná meditácia neponúka odpovede.
Dáva priamy prežitok.

 

 

7.Kedy a kde sa moze najblizsie clovek zucastnit Vasho kurzu?

 

Môžte poslať sms na tel.00420775652923. Odpoviem aktuálne.

 

 

A ešte básnička o vipassane:

 

Intervju s Vipassanou

 

Jsem v holém, nekonečném prostoru. Jenom já a Ona. Ta bytost s úzkýma očima, s pohledem jasným a ostrým jak samurajský meč. Jenom stín místo těla, a ty oči.

-Řekni mi, jak to je? Řekni mi CELOU pravdu. Ty ji znáš. Vím to! -Žádám.

-A co za to?- zubí se ten přízrak.

-...co chceš?

-Chci tebe!

-To ne.

-Za malý peníz, malá muzika!- chechtá se zlomyslně.

-Tak jo. Stačí mi krátká písnička.

Pomalu kladu svoji otázku. Hra začíná. Vím. Pravidla budou dodrženy. Beze zbytku. Odpověď jež zazní s těch očí, je pravdou. A já za ni platím. Podle dohody. Něco musím dát. Něco svého. Zkouším košili. Její ruka s ostrými drápy je se mně okamžitě serve. Je zaplaceno. Tak další orázka. Platím kalhotama. A odpověď. Vím, je pravdou. Kalhoty jsou servány. Teď jsem nahý. Ale stejně- mám, ještě mám čím platit! Mám předci svou kúži.

Zrúda vyřkne novou odpověď.

Vše se ve mně raduje, vše jásá. -a hnát s drápy serve kúži. Kus po kuse. Ach, zatraceně, to pálí!!... Jo, a ještě mám maso! Ještě se mohu ptát. Ještě mám čím platit... a tak pomalu kladu svou otázku. Přichází odpověď. A hnáta s drápy sa zaryje do masa.. S každou dalšíodpovědí odlupuje další kus od kost i. Ber, ber, jenom mluv! To, co dáváš, je pro mne mnohem víc!!!

Poslední odpověď. Poslední kus masa. A žízeň roste. Jo, ještě jsou tu kosti. Vem si je vem, jenom mi dej, co uhasí mou žízeň!

A další odpověď. A ruka s drápy drtí řebra v prach... Vidím ty oči. Ony ví... Tak ber i kosti noh a ruk...a ještě je tu páteř, obratl po obratli... jenom řekni, jak je to doopravdy?! Řekni a vem si! Ano, i lebku.To jediné mi zbylo.

Poslední odpověď. A lebka je drcena v bílý prach...

Hra je dohrána

Zmizel hráč.

I Vipassana. Protože není kdo by se ptal...

Mizí vše.

A co je tam teď?

-Je tam to, co zmizelo!