Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Rozvoj detskeho vedomia a chrastítka. Paralela v spoločnosti


Rozvoj detského vedomia a chrastíkta.
Paralely v spoločnosti.


Čo by sme mali vedieť o vedomí, keď chceme mať šťastné dieťa?

*Každá bytosť túži byť šťastná.

*Bytosť je šťastná vtedy, keď naplno cíti Život.


(všetko čo môžme spoznať, bolo najprv pomyslené. Niekto to vymyslel, potom myšlienku zhmotnil. Tvoj odev i tvoj dom. Motyka i lietadlo.  To vymyslela ľudská myseľ .
Ale sú tu aj veci čo ľudská myseľ nevymyslela. Strom, lastovičku, celý vesmír....toto bolo pomyslené inou mysľou než ľudskou. niekto to volá náhoda, niekto príroda, niekto Boh. Táto myseľ je dokonalejšia než bežná ľudská myseľ.
Nedokážeme vymyslieť lastovičku ani strom. Ale dokážeme im dať určenie v našom svete. A to je podľa mňa naša úloha, zoraďovať tieto  veci - produkty Božskej mysle- a dávať im nový zmysel a význam.
My si ale vytvárame svoj umelý, mŕtvy, techno-kratický svet .
(klobúk dole pred boeingom.  Ale čo je boeing voči lastovičke?
Lastovička sa sama opravuje a sama živí.Žije v symbióze s celým systémom . Boeing ho ničí a destabilizuje ....)
Pod pojmom  vnímať Život rozumiem jemné vnímanie vzťahov medzi javmi. A to je stále v pohybe a zmene.

*Život je Zmena. Neustály posun v deji.
Ak Život zastane, voláme to smrť.

(v jemnom vnímaní aj smrť je pohyb. síce rozkladný, veľmi jemný,  ale pohyb...)

*Čím jemnejšie cítenie, tým hlbší zážitok Života (pohybu).

*Čím lepšie a hlbšie vnímanie javu s jeho súvislosťami,  tým väčšie uspokojenie.


paralela s hudbou:

chceme, aby nás hudba urobila šťastnými. Ak ju počúvame veľmi jemne a hlboko, príde pocit naplnenia.
ak ale vedomie nie je dosť jemné k
zmene (hudbe), dáme zvuk hlasnejšie, aby sme "lepšie počuli". A tak "lepšie počujeme"- zosilnie zážitok- ale po čase si ucho zvykne a voči zmene(hudbe ) ohluchne.

je tu ale aj iná cesta: POČÚVAŤ POZORNEJŠIE.  Ale to vyžaduje jemnejšie a jemnejšie vedomie....

(Dnešná civilizácia si vybrala opačný smer. Zosilovanie javov, nie zjemňovanie vedomia).

Paralela so životom: veľa hluku miesto ticha, v ktorom by sa vedomie mohlo rozvíjať do jemností,
hrubý a bezduchý sex,
veľa umelých predmetov, stvorených človekom, ktoré nenesú Božské  (živé, prírodné, prirodzené) energie,
veľa a plytké, neuspokojivé vzťahy, nedávajúce pocit hĺbky.
bezduché hrkálky a chrastítka z umelej hmoty, ktoré odvádzajú pozornosť dieťaťa (a dospelého) od ozajstných dejov súvisiacich s jeho ďalším životom, ktoré sa dejú neustále okolo.

*Ľudské vedomie je stavané na to, aby sa norilo hlboko do javov, lebo len tak môže pocítiť  Život v jeho celistvosti.

(Keďže naše dieťa nemá žiadne hrkalky a umelé "hračky" (len ozajstné predmety života),  sleduje čo robia rodičia. Skúma okolie a okolité predmety, súvisiace s reálnym životom. (kožuch, lyžicu, konárik,  plienku, a- jasné- naše i vlastné telo. tak sa v jeho mozgu (duši?) tvorí  spojitý obraz  života  a tvoria sa nové  synapsie (spojenia medzi neuronmi, umožňujúce vnímať  spojitosti medzi javmi).

nebezpečie  (nevhodnosť) "hrkálok" nespočíva v ich "prázdnote"voči životu, ale v tom, že vedomie neskúma to, čo by malo skúmať, aby to viedlo k  rozšíreniu a prehĺbeniu vedomia.

*Ako to funguje?
vedomie jav (predmet) "ohmatá" (Myseľ-novinár)

Potom hľadá k čomu to "patrí" a aká je jeho funkcia v Celku (to voláme proces učenia). potom príde po-
chopenie.  Tvorí sa mozaika života...(Myseľ-vedec)

Potom príde zapracovať to do reálneho života a použiť k blahu (Myseľ praktik).

Z toho pramení  životná zručnosť.

Zo životnej zručnosti pramení blaho-dárna manipulácia s okolím smerom k súladu.

dnešné deti pod vplyvom nášho pôsobenia (a našich i detských hrkálok) sú vedené k "Mysli novinára", plytkej a povrchovej, to je ale pre ne neuspokojivé. Nemajú životnú zručnosť robiť svet okolo súladný a blaho-dárny . (to je tendencia...)

(Nemyslím, že deti"sú také", oni sú pôvodné, veľmi otvorené, prirodzené, ich vedomie pracuje správne a zdravo, ak sú k tomu podmienky...)

(keď bol D.ešte v maminom brušku, stretal sa príliš často s hrubými a umelými energiami (energiami umelého sveta). Jeho softvér sa tomu prispôsobil a keď sa narodil, bol schopný sledovať len hrubé a krikľavé podnety.
konárik alebo lístok zo stromu ho vôbec nezaujímal, ale kriklavofarebná plastová hračka ano.

bolo by lepšie mu ju nedávať, po čase by vedomie vyzrelo i do listka...(?)

Moje oči tam kde žijem, v prírode,  neustále vidia niečo krásne, zaujímavé, niečo, čo je súladné alebo hodné pozornosti. chcú všetko vidieť a zažívať. Tu nieje nič nehodné pohľadu.
Potom prídem do mesta a oči čítajú všetky bilboardy, nápisy a reklamy...A vedomie vždy znovu a znovu sklamane odchádza od bezduchých predmetov....trvá 3 dni, než oči prestanú čítať billboardy a reklamy... stanú sa voči vonkajšiemu svetu o niečo tupšie, aby som tam vôbec mohol prežiť.

*Detské vedomie je nastavené ako ja doma. Chce všetko vidieť,  poznať, ísť do hĺbky, k trvalému a stabilnému šťastiu...
A bežný svet mu ponúkne bezduchú plastovú hrkálku.

*Rozvoj vedomia závisí na prostredí.

-netvrdím však, že v meste nie je možný, je len omnoho ťažší.
Ale mesto môže vyzerať i  inak ako dnes.. ..parky, v nich vtáky, zvieratá;
všade zeleň, kvety, ovocie. Ticho, príjemné tvary, vône a farby, 
dostatok priestoru... v obydlí veľa prírodných materiálov a čo najmenej umelých hmôt. Príjemná a prirodzená vôňa. Mäkké tvary a ladné farby. Jednoduchý a vecami nezaprataný priestor. Veľa  krásnych a užitočných rastlín. Ticho, alebo jemné  ušľachtilé zvuky podporujúce rozvoj vedomia do jemnosti. Dobré vzťahy so susedmi.....

Ani život v prírode nie je zárukou zdravého vývoja vedomia.

Podľa mňa je úlohou človeka tvoriť si krásny svet zo živého, ale my sme si vybrali robiť si svet z mŕtveho.
(živý kvet je iný ako z PVC....) o živý sa však treba starať, čo je  prácne, a neštandardné.  Alebo ho pochopiť a nezavadzať mu v prirodzenom rozvoji, len využiť jeho schopnosti pre rozvoj krásneho a živého sveta.

*Naša myseľ je bežne pomalá a nevie jasne postihnúť zmysel  a spojitosti javov, tak si ich chce  spomaliť, zastaviť, aby ich mohla uchopiť a
spoznať.


Príklad: spomalený záber vo filme.
alebo fotka hrajúcich sa mačiatok. Chceme zachytiť krásny okamžik, aby sme ho mohli vychutnať. Ale to, na čo sa pozeráme, je ilúzia.  Mačiatka sa už hrajú inú hru, tak isto zaujímavú.... Život tečie ďalej, len my sme zastali nad fotkou...Naša myseľ sa spomalila a prestáva vnímať Skutočnosť.
(problém je  v tom, že si myslíme,že pozeráme na mačiatka. pritom pozeráme na fotku.
Keď pozerám na fotku na ktorej je už dávno neplatný obraz mačiatok a nie na mačiatka, ilúzia nevzniká.... )

Pre meditujúcich; toto je písané pre širokou spoločnosťou bežne vnímanú časť reality, označovanú ako LÍLA, nie ako pojednanie o celom Priestore Mysle. :). 

A ako je na tom vaše dieťa?

Čím je vyplnený jeho svet?

A ako ste na tom vy?

Čím je vyplnený váš svet?

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář