Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


chanelling - naozajstná rozprávka

Myslím, že táto rozprávočka bola svojho času najskutočnejšou skutočnosťou

 

Obraz: široká mocná rieka, na pravom brehu štrková, riedka step, rozlievajúca sa stovky lilometrov do diali. Územie často zaplavované a bičované studeným silným severovýchodným vetrom. Na vyvýšenom ľavom brehu 3-4km široký pás medzi riekou a strmým a vysokým kamenným horským masívom, ktorý ako starostlivá kvočka chránil ten pás zeme až k brehu rieky pred vetrami, suchom i prílišným dažďom. Malebné stavania z driev, čo priniesla rieka, prútia vŕb a briez, so strechami z (pravdepodobne)jačmennej slamy, zapustené odpoly do zeme,vymazané žltým ílom, tiahnúce sa pozdĺž rieky, akoby ich nejaký obor vzal do hrste a širokým rozmachom vysial do kraja.

Pri každom domčeku políčko plné rozmanitých,väčšinou mne neznámich zelenín, zo známich tam bola kvaka, cibuľa, cesnak, mrkva- ale iná, ako poznáme dnes,silná a s veľkým kónusom, kapusta so silne zvlnenými listami, niečo ako ružičkový kel, ale fialové, viac druhov, tvarov a farieb repy, od čiernej cez žltú a červenú, až po bielu, pri každom dome v prevahe iná. Pochopil som: to je Ich hlavné jedlo. A všetko je to „ohradené“ jedlými druhmi kríkov, ako rôzne druhy ríbezlí, malých a už na pohľad sladkých egrešov, nad kolená vysokých kríkov s četvenohnedou kôrou, tmavozeleným lístím, čiernymi plodmi,veľkými ako čučoriedka, ba i žltobiele maliny, a nízke tuhé a rozložite stromky, pripomínajúce plodom morušu... a semtam riedky brezový porast, stromky tuhé, husté a pokrútené, a všetko to vyrastalo z čistého riečneho štrku, takého, ako vidíte v predajniach stavív....

Otázka: Ako môžu rásť tie rastliny v takej chudobnej zemi a byť takmimoriadne krásne, žírne a zdravé?

Obraz: žena i muž prichádzajú k miestu, kde bude záhrada, kľaknú si a posadia sa na päty, muž má ženu po pravom boku a v jeho dlani spočíva ženina ľavá.Ich voľné ruky spočívajú na zemi. Tak sú s ňou v jednom kruhu. Oznamujú -mysľou, potichu, nemá to slová, ale pocit, ktorý „až svieti,“- zemi, že si ju vybrali ako svoju záhradu. Nie je to prosba, je to uplatnenie nároku, ale v láske a vďake. Povyšujú ten kúsok zeme a dávajú jej možnosť podieľať sa na ich živote a výžive. Potom obaja začínajú „sadiť“, prstom urobia do štrku jamku hlbokú do pol prsta, položia semiačko, - každé zvlášť!, zahrnú ho až vznikne malá vyvýšeninka, potom priložia na ňu obe ruky, z ktorých vyžaruje“pokoj, silaa požehnanie“,neviem to inak popísať. Pozvú malé bytosti (dnes majú aj meno- mikróby, vtedy meno nemali, ale mali obraz v mysli) aby sa ujali svojej práce. Žiadna prosba, len láskyplný oznam, že nadišla tá správna chvíľa k využitiu tej úžasnej možnosti podieľať sa na Stvorení Krásneho...a to pri každom semiačku v každej jamke zvlášť! A o nejaký čas sa štrk okolo semiačok začal zahrievať – teplota v mieste sadby bola aj o 10 st.teplejšia ako inde....žiadna mystika, ale mikrobiálna činnosť.Mikróby rozkladali chemicky drobné prachové zrnká, ba dokázali rozkladať i kremenný piesok, z toho žili, neskôr ich odumreté telá slúžili ako potrava inému druhu, a potom:! Tretí druh mikróbov závisel od druhu semiačka- špecialista, ktorý bol na obale semienok a aktivoval sa výlučkami toho predchádzajúceho!, ten rozkladal vzniknutú bio-masu presne podľa potrieb semiačka, neskôr klíčka a rastlinky....a tá hustota malých bytostí bola tak veľká, že svojimi telami dokázali ohriať semiačko i pôdu okolo... a ešte:každý druh semiačok dostal info o tom, čo od neho hospodár chce – chuť, vôňu, farbu, tvar,konzistenciu...a to pomocou jasnej, silnej a presnej spomienky a predstavy.

Otázka – a čo jačmeň? Aj ten sadili po semiačku?

Obraz: na každom rohu políčka 3Ox40 ženských krokov stáli ľudia- hospodár a sused,a krížom k nim ich ženy, mysľou pozývali malé bytosti do tohto priestoru, dlane otočené smerom k zemi, vychádzalo z nich niečo medzi teplom a svetlom, alebo ak chcete:svetlo, ktoré sa dalo skôr cítiť ako vidieť.

A potom hospodár so ženou siali z plachietky priviazanej okolo bedier. Jačmeň sa trhal v zrelposti rukami aj s korienkom, šlo to veľmi ľahko, veď rástol v štrku...

Otázka:prečo nesadili tak aj zeleninu?

Jačmeň je tráva a je v strave menej podstatná ako zelenina- nositeľ energií a informácií. V strave bol doplnkový a najviac sa hospotrebovalo na výrobu nápoja. Dôležitá bola slama na pokryv domov a rôzne výrobky-od topánok a odevov do nepohody až po košíky a ozdoby. Podrážky sa robili z brezovej kôry a mali vlastnosti i trvanlivosť kožených.

Otázka: a čo zvieratá- nikde v obraze som ich nevidel

Obraz: tesne pod úpätím hôr a na ich strmých svahoch sa pásli horské kozy, ktoré si nedovolili prísť príliš blízko k poliam, „lebo to nebol priestor určený pre ne“, zato sa nadšene a s radosťou zhŕkli okolo koholoľvek, kto sa objavil v ich priestore... deti tam pobývali do určitého veku bveľmi často. Niekedy pili mlieko mriamo z vemienok dojčiacich kôz. Tie takmer nikdy neodmietli pohostiť ľudskú bytost. Potom tam boli omnoho plachejšie zvieratká pripomínajúce jeleňa veľkého ako väčšia srna...možno nejaký druh soba. Tie sa niekedy deťom dali pohladiť, ale nedávali im mlieko. A deti hoani nepýtali. Ďalej tam bývali vlci a líšky, s ľuďmi žili v priateľstve ale nie príliš blízko, mláďatá sa často hrávali s deťmi, ale vždy mimo priestoru človeka. Psa som tam nevidel, mačkovité tam zastupoval malý druh rysa, plachý,takmer neviditeľný. Ale uzrel som, ako sa ľudské deti hrajú s deťmi z rysej rodiny, rysia matka ležala obďaleč a strážila pokoj všetkých hrajúcich sa mláďat. Keď prišiel čas, deti sa rozlúčili s malými rysčatami a pobrali sa domov... rysia rodina stála a pozerala za nimi, ale nenassledovali ich. Bol v tom mier a jasné a presné pravidlo....

 

zajtra si posopmínam-ak ja a boh dáme- na obraz zo života ľudských bytostí na úrodnej horskej stráni , tak, ako som to videl a cítil v minulom regrese.