Rozhodol som sa dať nazrieť do hrnca môjho komu sa zachce,lebo mnohí sa pýtajú:ako žiješ? Nuž,šťastne, v slamenom domčeku, niekedy i po svete šírom cestujúc...jednoducho. Pekne. Ako strom, či kamzík v Tatrách. Sem-tam ma i vlk preženie, i vietor zabúri,ale to život len živším robí. A než knižky písať čo a ako sa vo svete má,radšej všedný deň zobrazím,tak ako z rána nariastol,bo to život najpravejší, i kedˇ tebe zas len za sklom...Ale nie preto píšem, že niekto tak žiť má, ale že tak v šťastí mne dá sa. A možno i tebe k úžitku o niečom napíšem. Všetko písané je len o mme, nie o inom, a nie o Pravdách hovorím, ale len o svojich pocitoch.