Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Moj denník6 od 16.12.2012 do 12.7.2013

16. 1. 2013

 

16.1.2013

 

Ani sa mi nechce veriť, že som sa tak dlho neozval. Ach, ten čas tak rýchlo tečie....

Takže: podľa pocitu, ktorý som mal už niekoľko rokov , som 21.12 .strávil vo svojom obišči – na zemi, ktorá ma živí a ochraňuje pred vírusom antirozumu...Urobil som niekoľko obradov k ucteniu Zeme ako Veľkej Matky, Zeme ako priestoru na zemeguli, ktorý ma živí a Zeme ako priestoru v tejto Zemi, ktorý je mi dopriate Bohom obývať a kde môžem zhmotňovať svoje sny o mnou vytvorenom krásnom kúte Vesmíru...

A udialo sa aj jedno milé stretnutie...

Podšedinci (susedia, žijúci pod ctihodným vrchom Šedina) sa dohodli stretnúť na slnovrat v blízkom meditačnom centre, a ja som si povedal, že radšej ostanem v tichu a prírode. A tak som len tak, pre srandu napísal na nástenku do fasboka, že budem o 21.12.2012 o 12tej na vrchŠedine na západnej skale, kde vidno doširoka všetko od nás na západ...

Ale potom sa mi zvidelo, že predsalen prichádza niečo nové, a tak by bolo nadčim sláviť na východnej skale, skade vidieť zas celú zem na východ...

A poto som chvíľu bojoval: čo keď si niekto prečíta a pojde na stretnutie na západ? A ja budem na východe... Ale potom som si to precítil a zamieril na východ...

Sotvo som rozložil obradný ohník na malej plošinke na vrchskale, spoza zasnežených, starých skalných borovíc sa vynorili priatelia. A sotva sme sa zvítali, prikvitli ďalší, a ďalší...skoro všetci sa prišli pokloniť kraju... a tak sme okolo ohníka postáli, obrad dávania a príjmania urobili vospol, ktosi aj očistnú palinu doniesol, i dary Ctihodnému Šedinovi, no a i skvelý špiritus z plodov sliviek sa z mojho vaku vygúľal a tak zavoňalo, že aj tí, čo inak by nie, po tej vôni na očistu tela a i zahriatie prijali...

Postáli sme, pospievali, na koncovky a bubon od srdca zanôtili a domov, do tepla sa vybrali rozjímať o Novom slnku – aspon ja.

A i som si zem čarami opatril, aby plodná bola a Čistotu sama sebou chránila, svojim deťom – rastlinám, zvieratám, ľudským i iným bytostiam na ňu vstúpivším aby dobrou materou bola a pocit pokoja, ochrany a bezpečia množila svojou silou... a i som jej sľúbil, že ju ctiť budem a ochraňovať ako viem.

A tak dobre mi na srdci ostalo.... dobre to tak zažiť, bo človek sa má kam vrátiť, keď ho svet začne kolísať a unášať do krajov, kde pozlátko kvitne namiesto stromov...

 

A na druhý deň po slnovrate som sa ja do toho sveta vybral, vianoce som krásne strávil u priateľov, veľa sme sa trantrickým meditáciám venovali... a i som im pred príchodom volal, že ak máme obrad šiva-šakti robiť, nech nejakú šakti – sparing- pozvú, že reku môže byť aj malá tlstá s fúzikom – lebo i v takej Bohyňa prebýva. A v ten deň sa im na návštevu jedna pozvala a animalá, anitlstá, ani fúzik nemala... krásna žena prišla, i duša odvážna, veď vlastne ani nevedela do čoho vhupla... ale dobre! Tá to bola, čo prísť mala. A nová živa jej do života vstúpila a hneď sa začala znútra zmena...ale to vati všetkým, lebo tantra je o rozvíjaní vedomia, a čo vedomie nerozvíja, tantrou nie je.

A i čas vlastne prial, čas zmeny a odkladania starých vecí a príjmania nového. A v tom duchu sa i liečenie po slovensku nieslo, a dialo sa s bytosťami omnoho viac, ako bežne.. niekedy to však ťažkébolo, prijať že ten môj okrem mňa má i inú rád, a s obomi chce žiť, a ja ho tiež rada, i cítim naozaj že jeho láska znovu ožila, no a vlastne aj ja nie som v tom ľalia... a že mu ju mám odpustiť?! Nikdy! Ako mi to len mohol urobiť?! A že veď aj ja jemu? No... to je niečo iné... -Ano, je. On je v tom čisto. Ty nie... a čo chceš množiť?Faloš a bolesť, abo jasno a priestor? Ano, viem, myslíš že vo dvoje lepšie. Ale niekedy to zvonku vyzerá inak...

A viac ako inokedy sa budú teraz stretávať tí, čo sa nestretli a mali sa, prilietrať budú ako kométy aby dali čo majú, a mnohí zas odletia...a to preto vari, aby nakoniec v pravde zostali tí čo majú spolu kráčať, nie pod jarmom mravov, ale pod rukou lásky a dôvery... veď to nám nesie Nový vek.

Veď ak sa mám osvedčiť, tak to sa dá len v búrke, v tichu niet svedectva o pevnom pleci a kroku.

A to nepíšem preto že si to myslím, ale preto že sa to deje. Vám nie? Mne áno.

 

A z toho sveta, kde vládol vonný olej a krásne, láskyplné a jemné dotyky, hodváb a kadidlo, čokoláda a víno, som sa presunul rovno pod čiernu (vlastne hnedú) zem.

Po príchode domov som zistil, že jeden drevený pilier v stene pivnice nevydržal tlak zeminy, zlomil sa a pivnicu mi zasypalo... na prvý opohľad katastrofa. Aj som si povedal, že aj bez pivnice prežijem... ale jama sa pretiahla smerom k stene domčeka (pivnica je 3m.mimo domu), a pri zanedbaní by sa mohla zosunúť i stena chyžky...

A tak som naskočil do gumákov...

 

...... pivnica utrpela zosuv pôdy a ja ju zachraňujem.
Otriasam sa od hliny stále, a ešte sa dlho budem, bo ju mám všade. Keby som bol ženou, mohol by som napísať, že mám hlinu v pi.... Ale že som muž tak jej mám plnú riť. :)
                                                oooooooooooooooo

No, tu v pivnici je polotma, blato a piesok, čosi pod nulou, pohybu dosť, hlavne po čupiačky a na kolenách, niekedy vero plné hliny na hlave. Do tváre mi tíško padá piesok... No idylka. Pre chlapa. Raňajkoval som o 18tej. Dovtedy nebol čas.
A bol by som aj neskôr. Ale už tuhli ruky. Aj celé telo. Ale myseľ si fičala naplno, len by sa hrala a hrala.no,krásna nedeľa plná pohody.
Nevadí, zajtra je tiež deň. Hra nekončí...

Zabudol som jesť i piť, meditovať i spať, zabudol som na telo i celý svet... stal som sa na 2 dni statikom, baníkom, romskou pomocnou pracovnou silou, tesárom, no, taká padajúca pivnica je pre chlapa riadna výzva!

A raňajkoval som už za hlbokej tmy, myslým nočnej, a všetko by bolo ok, keby som nebol ignoroval telo... dlho sa držalo, ale čo je veľa, to je veľa... na druhú noc som pre totálnu dolámanosť nemohol ani spať, ak sa telo chcelo presunúť do inej polohy, musel som sa zobudiť a urobiť ten pohyb ako vo vééééľmi spomalenom filme...

A k tomu sa pridalo prechladnutie, bo som si neustriehol správne oblečenie...

 

A tak sa teraz už tretí deň vyvaľujem v kožušinách a odpovedám na maily a konečne aj meditujem....


A este nejaké majlíky:

....ten pokoj a mier objavujem, su veci, ktore citim, ze su skutocnym

stastim. jak som na to mohla zabudnut...


...... vyplavuje sa z nás to ťažké, musí to z nás prejsť do vedomia a rozplynúť sa.
dali sme si Soul Mate (tantr.meditácia pre páry – pozn. Redaktora), prečistili a radostné sánkovanie s deťmi
veľká vďaka tvorcom tantry
netušiac som do toho vstúpila
prekvapenie
prijala
žijem
čítam
rada by som pokračovala ďalej
je to cesta
do vnútra
jemne
do  záhybov duše
je i ťažká
pre ego.....

 

 

A zas nejaké básničky, aby slovo viac citom bolo:

 

Zosnadosna

Zobudil som sa s tvojou hlavou na mojom ramene.
Ale bola hlboká noc a spal som.

Môj kocúr,
Alebo máš čo nemáš.

Ráno, až sa prebudím, uvidím ho znova.
Bude sedieť na lavičke pred oknom a čistiť si svoj krásny hrdzavý kožuch.
A kým vyjdem z dverí, aby som ho poláskal, zmizne.
Ako vždy.
Vŕŕŕŕ
 

Tak to chodí


1. Topím sa vo víne, aby som zabudol.
Robia tak všetci.

2. Topím sa v sladkých vodách Rieky....
rád.
Veď žiť znamená mrieť....

3. Na brehu sedí Budha.
Usmieva sa.
Lebo vie, že mrieť znamená
- Žiť.

4. A tak sme komplet.
Ja a Budha.
Smejeme sa.

5. Už Viem:
Niet života.
Niet smrti.
Niet Budhu
Nikde žiadny ja.

Smejeme sa.

6. Že kto?
No predsa to, čo ostalo.

7.  Smiech.

A ešte by som nemal zabudnúť napísať o knihhe, pri ktorej som si aj trochu poplakal... SISA A SIVY HOLUB, od Sisi Michalidesovej.

Fakt dosť dobrá.....

Je aj CD s hudbou, keby niekto radšej tón, ako písmo...

 

19.1.

dám pár mailov, ktoré by vari mohli niekomu svetlom byť....

 

                                                    O pôrode

                                  

 

Ako to vyzerá z vonka: jasné, karma. Bude to skvelá bytosť. Priprav jej

krásny svet! Mňam. :) teším sa.

                                       ooooooooooooooooo

 

Tak spi 12. Pre istotu. A daj Tabacum 9ch, 2xdenne 5gl. A nauč sa konečne robiť so Živou. Nadychuj tú najčistejšiu, diamantovú,pre dieťa. Plnýmipľúcami,pekne pomaly. A s úctou, prijímaš božie. Neskôr ťa naučím ohnivýdych. Ak bude treba.

 

 

 

Ak by si bola boh, zatratila by si malú, krásnu ľudskú bytosť,lebo je "nemanželská/? To dokážu snáď len kňazi... Túžba ovládať druhé bytosti zrodila i taku ohavnosť... Tak to už prosím nenes, urážaš tým božie dielo. A čo za obraz takou myšlienkou tvoríš tej bytosti? Ak nevieš lepší, prečítaj "porodím te,muj andeli" od Megreho. Alebo "miliardár". Alebo "...a na zemi bude dobro!", alebo...alebo...celú A. je tam toho kopec, čo by si mohla...napríklad o kojeni....no,nejak som sa rozohnil. Už som ticho. Ale prosím:zváž každé slovo vyslané k bytosti... A pýtaj sa, či je to ten najlepší obraz, čo môžeš pre ňu stvoriť v tejto chvíli.Ja jej tvorím krásne obrazy, hodné Človeka.

 

 

vela sily a energie si mi poslal s tym mailom.Presne to som potrebovala. Nevedela som ani, ci je spravne to dietatko nenechat potratit... lebo to je isto lahsia cesta...

                                                           oooooooooooooooooo

"je mi ťažko a spím aj 11 hodín...."

 

Tak spi 12. Pre istotu. A daj Tabacum 9ch, 2xdenne 5gl. A nauč sa konečne robiť so Živou. Nadychuj tú najčistejšiu, diamantovú,pre dieťa. Plnými > pľúcami,pekne pomaly. A s úctou, prijímaš božie. Neskôr ťa naučím ohnivý > dych. Ak bude treba. >

             

                                                                ooooooooooooooooo

je zbytočne hovoriť o prvom ťažkom pôrode, hovor o druhom, tom ľahkom a o treťom, ako bude krásny a vzrušujúci aj bez homeo...áno, tantričky rodia často orgazmicky,lebo vedia byť otvorené...
Predstav si,že sa ti chce veeelmi kakat, ale nemáš kde. No to je des! Tak taký bol 1.pôrod. Nebol problém v "nevládzem tlačiť", ale v "neotvoria som sa riadne".

A teraz si spomeň, ako je to keď sa ráno v pokoji a v pohode vyprázdniš....

A teraz oboje vynásob desiatimi...

Tak to je malý návod,ako spraviť a upevniť Obraz.
Môžeš sa uspokojiť z tým,že to nebude také hrozné, ak užiješ homeo... Ale môžeš spraviť činný obraz orgazmického pôrodu...čo to znamená pre dieťa,precítiš sama...

pri každom živo-trysku (= orgazmus) si predstavuj že práve rodíš...
Mňam .
A keď príde ten pokoj po, pomysli,že to je čas na kojenie...a predstav si,ako je vtedy dieťatku, keď pije to najlepšie na svete od tej najlepšej na svete, v najlepšiu chvíľu na svete... a tomôžeš trénovať každý deň mňam.

                                                            ooooooooooooooo

 


jedz LEN to,na čo máš chuť, a len toľko,koľko chceš... Nechaj sa úplne viesť . Len sa staraj o čo najširší register. Napr. v špajzi je od olív a slivovice,cez párky a sušené jablká a pomaranče zastúpené vsjo. A ty tam kukneš a bez predsudkov siahneš na to,na čo máš chuť. Len dodržuj kvalitu. Najlepšie bio.

Homeopatické Tabakum je na nevoľnosť. Na spanie je spánok. (to na otázku ,čo s 12hodinovým spánkom...)

Ak budeš pozorná, bytosť ti povie presne čo potrebuje.
A ty sa naučíš veriť svojmu citu. A ten ťa povedie zivotom naprieč tým,čo nosíš (me) v hlave...

Tak to ti prajem.
Pekné dni.

                                                          oooooooooooooooo

V kostole mi dali čítať, že homepoatia je dielom diabla....

 

Áno, viem. Zem je predsa placka, to vie predsa každý- a homeopatia dielo diabla. A k tomu, aby ťa boh vypočul, aby si vôbec všimol tvoj ničotný, hriešny a nehodný hlások, som nevyhnutný ja, zástupca boha na zemi....-to som už kdesi počul.

Tak,myslím že teraz budeš už Vedomou Matkou...
Ps: krpec (oslovenie ešte nezrodenej ľusdkej bytosti v predchodziom maile....)  je to,čo sa dáva na nohu... Viem, podtón je iný, ale ako by sa ti páčilo, keby ťa muž oslovoval "ty môj malý idiotík"?
Nebolo by krajšie: moja milovaná bohyňa?

Ten spod slamy.

                                                     ooooooooooooooooooooooo

 

" Viem že to bude chlapec, a vedela som to aj u prvých detí, a to hneď od začiatku... Ako je to možné?"

 

No veď kto na tomto svete by to mal vedieť keď nie ty?! :) veď  tak to bolo od evy... Len neskôr sa to pokazilo. Ale božia iskrička je v každom... Len ju rozdúchať. A niekedy sa rozhorí aj sama. Tak sa nečuduj prirodzenosti, bo ju urobíš neprirodzenou.

                                                        oooooooooooooooooooooooooo

 

zomrela som na Tvojom oltári

moja tvár už nie je mojou tvárou

moje dlane už nehladia moje potreby

moje boky netancujú moje tance

moje nohy nekráčajú vlastnou cestou

len srdce ostalo

bije dýcha

Tvoj rytmus Tvoj život

žijem Tvoj oltár

Pán môj


 Pán môj nebeský

kríž môj nekonečný

Svetlo môjho života

kde ja už nedýcham

dýchaš Ty

kde ja už nekráčam

volíš cestu Ty

kde ja už nevládzem

podávaš mi ruku


 Pán môj nekonečný

Svetlo nebeské

Láska nekonečná


 ďakujem Ti pane

láskam Ťa Pane

milujem Ťa Pane

oslavujem Ťa

 

Tej, čo píše Bohu básničku:

 


Ty, čo nesieš zamat v písmenkách,
Rozprestieraš svoju dlaň nad vesmírom,
S_po_čin v mojej náruči, v tvojom Tichu čo mojím je...

                                    Tvoj milujúcu Boh.

                                                                oooooooooooo

 

+++

 

14.12.

Júúúj, to bol ake krásny deň! Bielunký, čistučký, jemne mrazivý, plný pokoja a ticha....len keby tie kríže tak skurvene neboleli....:-) -to bol vtip.

Bolia, ale iba pri neopatrnom pohybe. A nebyť toho, asi by som si nenašiel čas stratiť sa v kožušinách na palande, dosýta sa povyvaľovať a podumkať v pokoji o chode sveta okolo...

I som okolo domu niečo porobil, až mi líca živou sčerveneli, i som si orieškov natĺkol a s hruškami, čo sa i v pivnici ešte na hruškovo-octovú kašu nezmenili- zajedal. A iné mi ani nebolo treba. Vari na večeru zobnem čosi kukuričnej kaše... a i som si hokkaido z komory doniesol, lebo tak krásne oranžovočerveno na mňa žiarilo, ale oriešky a hrušky stačili.

A tak som sa pustil do vybavovania odložených listov.... jeden som dostal, že:

 

čo si myslým o sexuálnom pude a sexualite?

 

-no, odpoviem, ale mi p rosím prelož slovo sex do slovenčiny.... poz: zaujímavé, v slovanských jazykoch slovo sex nemá rovnocenné vyjadrenie...aspon ja o ňom nevieem. To znamená, že naši praotcovia a pramatere žiadny sex nepoznali.

Zrejme sa vedeli len milovať a prejavovať si to milovaním sa...

anglosasi zas robili lásku... no, to je už bližšie k sexu. Veď je rozdiel, či idem lásku robiť, a či ju prežívam, a keď mi už tryská ušami, pudí ma to k tomu, ju prejaviť...

 

Dostal som krásnu odpoveď, ppodobnú by som nezosmolil ani Ja Sám Veľký a Múdry....

Ževraj:

Mal som na mysli fyzicke spojenie dvoch duchovne prepojenych ludi, ktori sa lubia.

Sex som napisal preto, lebo sa o tom vsade pise, ze je zaklad zdraveho vztahu, ludia ho potrebuju pravidelne. Aj ked pravidelnost pre kazdeho je ina a potom vznikaju partnerske nezhody a aj nevera a pod.

Myslim si spravne, ze by ludia mali mat radsej duchovno - fyzicke spojenie menej casto ako len bohapustu j....ku kazdy den.

-tak toto ja nevolám sex, ale Milovanie.... -chvála ti, pisateľ za toľko citu pre vec....poteší.

 

Myslím tak: ak je všetko zdravé, je bytosť plná inej bytosti a zároveň ju napĺňa sebou samou. To je duchovné spojenie, zjednotenie... a keď je to už k neudržaniu silné, prepukne to do hmoty... alebo ak chceš: táto myšlienka preplnená citom sa zhmotní v tele.... príde pud – niečo, čo ťa pudí k niečomu – v tomto prípade k zhmotnemiu svojej lásky – a tak sa zrodí nové božstvo. Volajú ho dieťa....

Všetky iné tvary a spotvorenia tejto sily pokladám za menejcenné.

Ale všetko z citu zrodené sa dá použiť znova v obrátenom slede.

Napríklad:ak z veľa citu napíšeš báseň, prečítaš ju o 10 rokov, cit sa vráti... alebo aj nie.

A tak má zmysel pre nezdravé mysle – akými sme vybaveí – pripomínať si lásku skrze formu....

Ak si ju potrebuješ pripomínať denne, nuž, pripomínaj...

Kedysi som i tu písal, ako ama jedna žena podozrievala, že sa mi sex s ňou nepáči, preto nikdy nezačínam... páčil. Ale mne stačilo keď som ju – pritúlenú – vnoci počul dýchať mi do uška...bolo to pre mňa viac ako milovanie. Tak som sa ňou napĺňal, ale ona mnou nie, lebo spala... a i si myslím, že vzájomné pritúlenie neprežívala tak silno ako ja...

 

15.12.

 

Niečo sa deje!

 

Zobudil som sa naobed.

Hm. Možno pre niekoho nič zvláštne... ale pre mňa veru čudo!

Šiel som spať okolo polnoci nie ako bežne o druhej, a teda som sa mal zobudiť okolo šiestej... Predtým žiadny flám, prebdená noc, nedospalosť, ťažká práca... naopak. Včerajšok strávený vo veľkej pohode.... normálne po 10tich dňoch si urobím, ak si to myseľ praje – nespaciu noc... a teraz 12 hodín spánku! Na také niečo si nepamätám.....dokonca ma nezobudilo ani hrubé črevo ani močový mechúr, a tie sa aktivujú bežne – či si to prajem abo ňe – o deviatej...

Zobudil som sa do ticha. Bežne otvorím oči a som plný aktivity. Teraz som len otvoril oči a zostal tak, ako po meditácii...

A som si spomenul na mail od Lucie Bílé, že sa otvára akási brána od 12.12.o12.12 do 21.12, do 12.12.... no, tých otvárajúcich sa brán som za posledný rok zažil vari na každý deň jednu. A i včera som si povedal: tak, Lucia, nech sa ti v novom priestore za bránou darí -ako zvyčajne, keď má niekto dojem, že sa mu otvára nejaká brána.

Tak vari naozaj nejaká....... a vôbec: za posledné dni sa cítim akosi pridobre.... potichu.... jemne.... lepšie sa nehýbať a nerušiť tok mysle (pod týmto pojmom nemyslým le myslenie, ale predovšetkým vnímanie toku mysle – pocity, emócie, energie a vše ostatné. Mysel tečie ako rieka a myšlienky sú len jej vlny. Ale rieka je viac, ďaleko viac ako vlny.....).

A mám chuť upratovať a skrášľovať a robiť podobné nezmysly.

Tak dnes tomu dám čas a preskúmam, čo za haluška (koncept, konštrukcia,zloženina myšlienok pospájamá do vzájomných súvislostí alebo radobysúvislostí) sa to tlačí z podvedomia.

Zatiaľ mi to tak vychodí, že dochádza k nejakému preprogramovávaniu. Čož by bolo ok, keby som si vedome vytvoril nejaký iný, nový program a chcel ho inštalovať. To som kedysi aj aktívne urobil a dopadlo to tak, že som mal zničohonič 24 hodín 39.6, žiadna nádcha, bolesť, zlý pocit...nič také. Len som ležal, gúľal očami a hmlisto vnímal strop nad sebou.... A ráno som vstal ako rybička a pustil sa do práce ako obvykle. No a program ktorý som si zadal sa spustil...(samozrejme, i s chybami,ktoré som doň nechtiac alebo neznajúc vložil, i s nedostatkami výkonného zariuadenia...= nainštalujete dobrý a rýchly program do starého pomalého počítača....)

Ten môj počítačje BIO, preto môže rásť z programom. Našťastie. :-)

Ale teraz som vedome neusiloval o žiadnu zmenu....

Ale predsa! Veď som si zadal program ohľadne 21.12 a po!

Môžem teda pokojne spávať. Vesmír funguje!

A ešte: obvykle trvá niekoľko dní,než dám čosi čo napíšem na web.

Ale teraz mám pocit, že treba hneď!

Ďalšia moja haluška? Možno.

 

Vladko jasne ze to mozes dat na web, zdielanie svetla je potrebne ....suzniem ...milujem...dakujem...

Ach..... No, čo ti budem....no veď vieš... Máš u mňa jednu dllllllhu a doooobru tantra masáž....
Objíííímam

 


milý vlada, posielam objatia tam do ticha na kožušinku k oddychu.
ja takto ležím pospávam ticho hľadím nič nerobím, nikde nechodím celý týždeň
ba i dlhšie, len najnutnejšie. do roboty na skok a potom domov ležať.
 

telo ako vlna
ako more
nekonečné

vlna ako vôňa
ako zmysly
zaliate slnkom

koža zohriata
teplá
vôňa ruží
preniká do tela

si vôňou
vlnou
morom
i mňou

prenikám
vlnou
prenikám

vlním sa
morom
prenikám vôňou

roztápam sa

stávam sa

ticho vzdychnem
a ponorím sa
...
tam
Alelujáááá

16.1.2013

 

Ani sa mi nechce veriť, že som sa tak dlho neozval. Ach, ten čas tak rýchlo tečie....

Takže: podľa pocitu, ktorý som mal už niekoľko rokov , som 21.12 .strávil vo svojom obišči – na zemi, ktorá ma živí a ochraňuje pred vírusom antirozumu...Urobil som niekoľko obradov k ucteniu Zeme ako Veľkej Matky, Zeme ako priestoru na zemeguli, ktorý ma živí a Zeme ako priestoru v tejto Zemi, ktorý je mi dopriate Bohom obývať a kde môžem zhmotňovať svoje sny o mnou vytvorenom krásnom kúte Vesmíru...

A udialo sa aj jedno milé stretnutie...

Podšedinci (susedia, žijúci pod ctihodným vrchom Šedina) sa dohodli stretnúť na slnovrat v blízkom meditačnom centre, a ja som si povedal, že radšej ostanem v tichu a prírode. A tak som len tak, pre srandu napísal na nástenku do fasboka, že budem o 21.12.2012 o 12tej na vrchŠedine na západnej skale, kde vidno doširoka všetko od nás na západ...

Ale potom sa mi zvidelo, že predsalen prichádza niečo nové, a tak by bolo nadčim sláviť na východnej skale, skade vidieť zas celú zem na východ...

A poto som chvíľu bojoval: čo keď si niekto prečíta a pojde na stretnutie na západ? A ja budem na východe... Ale potom som si to precítil a zamieril na východ...

Sotvo som rozložil obradný ohník na malej plošinke na vrchskale, spoza zasnežených, starých skalných borovíc sa vynorili priatelia. A sotva sme sa zvítali, prikvitli ďalší, a ďalší...skoro všetci sa prišli pokloniť kraju... a tak sme okolo ohníka postáli, obrad dávania a príjmania urobili vospol, ktosi aj očistnú palinu doniesol, i dary Ctihodnému Šedinovi, no a i skvelý špiritus z plodov sliviek sa z mojho vaku vygúľal a tak zavoňalo, že aj tí, čo inak by nie, po tej vôni na očistu tela a i zahriatie prijali...

Postáli sme, pospievali, na koncovky a bubon od srdca zanôtili a domov, do tepla sa vybrali rozjímať o Novom slnku – aspon ja.

A i som si zem čarami opatril, aby plodná bola a Čistotu sama sebou chránila, svojim deťom – rastlinám, zvieratám, ľudským i iným bytostiam na ňu vstúpivším aby dobrou materou bola a pocit pokoja, ochrany a bezpečia množila svojou silou... a i som jej sľúbil, že ju ctiť budem a ochraňovať ako viem.

A tak dobre mi na srdci ostalo.... dobre to tak zažiť, bo človek sa má kam vrátiť, keď ho svet začne kolísať a unášať do krajov, kde pozlátko kvitne namiesto stromov...

 

A na druhý deň po slnovrate som sa ja do toho sveta vybral, vianoce som krásne strávil u priateľov, veľa sme sa trantrickým meditáciám venovali... a i som im pred príchodom volal, že ak máme obrad šiva-šakti robiť, nech nejakú šakti – sparing- pozvú, že reku môže byť aj malá tlstá s fúzikom – lebo i v takej Bohyňa prebýva. A v ten deň sa im na návštevu jedna pozvala a animalá, anitlstá, ani fúzik nemala... krásna žena prišla, i duša odvážna, veď vlastne ani nevedela do čoho vhupla... ale dobre! Tá to bola, čo prísť mala. A nová živa jej do života vstúpila a hneď sa začala znútra zmena...ale to vati všetkým, lebo tantra je o rozvíjaní vedomia, a čo vedomie nerozvíja, tantrou nie je.

A i čas vlastne prial, čas zmeny a odkladania starých vecí a príjmania nového. A v tom duchu sa i liečenie po slovensku nieslo, a dialo sa s bytosťami omnoho viac, ako bežne.. niekedy to však ťažkébolo, prijať že ten môj okrem mňa má i inú rád, a s obomi chce žiť, a ja ho tiež rada, i cítim naozaj že jeho láska znovu ožila, no a vlastne aj ja nie som v tom ľalia... a že mu ju mám odpustiť?! Nikdy! Ako mi to len mohol urobiť?! A že veď aj ja jemu? No... to je niečo iné... -Ano, je. On je v tom čisto. Ty nie... a čo chceš množiť?Faloš a bolesť, abo jasno a priestor? Ano, viem, myslíš že vo dvoje lepšie. Ale niekedy to zvonku vyzerá inak...

A viac ako inokedy sa budú teraz stretávať tí, čo sa nestretli a mali sa, prilietrať budú ako kométy aby dali čo majú, a mnohí zas odletia...a to preto vari, aby nakoniec v pravde zostali tí čo majú spolu kráčať, nie pod jarmom mravov, ale pod rukou lásky a dôvery... veď to nám nesie Nový vek.

Veď ak sa mám osvedčiť, tak to sa dá len v búrke, v tichu niet svedectva o pevnom pleci a kroku.

A to nepíšem preto že si to myslím, ale preto že sa to deje. Vám nie? Mne áno.

 

A z toho sveta, kde vládol vonný olej a krásne, láskyplné a jemné dotyky, hodváb a kadidlo, čokoláda a víno, som sa presunul rovno pod čiernu (vlastne hnedú) zem.

 

Po príchode domov som zistil, že jeden drevený pilier v stene pivnice nevydržal tlak zeminy, zlomil sa a pivnicu mi zasypalo... na prvý opohľad katastrofa. Aj som si povedal, že aj bez pivnice prežijem... ale jama sa pretiahla smerom k stene domčeka (pivnica je 3m.mimo domu), a pri zanedbaní by sa mohla zosunúť i stena chyžky...

A tak som naskočil do gumákov...

Zabudol som jesť i piť, meditovať i spať, zabudol som na telo i celý svet... stal som sa na 2 dni statikom, baníkom, romskou pomocnou pracovnou silou, tesárom, no, taká padajúca pivnica je pre chlapa riadna výzva!

A raňajkoval som už za hlbokej tmy, myslým nočnej, a všetko by bolo ok, keby som nebol ignoroval telo... dlho sa držalo, ale čo je veľa, to je veľa... na druhú noc som pre totálnu dolámanosť nemohol ani spať, ak sa telo chcelo presunúť do inej polohy, musel som sa zobudiť a urobiť ten pohyb ako vo vééééľmi spomalenom filme...

A k tomu sa pridalo prechladnutie, bo som si neustriehol správne oblečenie...

 

 

Milá driečna Riečna, Tá pivnica utrpela zosuv pôdy a ja ju zachraňujem.
Otriasam sa od hliny stále, a ešte sa dlho budem, bo ju mám všade. Keby som bol ženou, mohol by som napísať, že mám hlinu v pici. Ale že som muž tak jej mám plnú riť. :)
oooooooooooooooo

 

No, tu v pivnici je polotma, blato a piesok, čosi pod nulou, pohybu dosť, hlavne po čupiačky a na kolenách, niekedy vero plné hliny na hlave. Do tváre mi tíško padá piesok... No idylka. Pre chlapa. Raňajkoval som o 18tej. Dovtedy nebol čas.
A bol by som aj neskôr. Ale už tuhli ruky. Aj celé telo. Ale myseľ si fičala naplno, len by sa hrala a hrala.no,krásna nedeľa plná pohody.

Nevadí, zajtra je tiež deň. Hra nekončí...

 

A tak sa teraz už tretí deň vyvaľujem v kožušinách a odpovedám na maily a konečne aj meditujem....

 


A este nejaké majlíky:

 

 

....ten pokoj a mier objavujem, su veci, ktore citim, ze su skutocnym

stastim. jak som na to mohla zabudnut...

 


...... vyplavuje sa z nás to ťažké, musí to z nás prejsť do vedomia a rozplynúť sa.
dali sme si Soul Mate (tantr.meditácia pre páry – pozn. Redaktora), prečistili a radostné sánkovanie s deťmi
veľká vďaka tvorcom tantry
netušiac som do toho vstúpila
prekvapenie
prijala
žijem
čítam
rada by som pokračovala ďalej
je to cesta
do vnútra
jemne
do  záhybov duše
je i ťažká
pre ego.....

 

 

A zas nejaké básničky, aby slovo viac citom bolo:

 

Zosnadosna

Zobudil som sa s tvojou hlavou na mojom ramene.
Ale bola hlboká noc a spal som.

Môj kocúr,
Alebo máš čo nemáš.

Ráno, až sa prebudím, uvidím ho znova.
Bude sedieť na lavičke pred oknom a čistiť si svoj krásny hrdzavý kožuch.
A kým vyjdem z dverí, aby som ho poláskal, zmizne.
Ako vždy.
Vŕŕŕŕ
 

 

Tak to chodí

1. Topím sa vo víne, aby som zabudol.
Robia tak všetci.

2. Topím sa v sladkých vodách Rieky....
rád.
Veď žiť znamená mrieť....

3. Na brehu sedí Budha.
Usmieva sa.
Lebo vie, že mrieť znamená
- Žiť.

4. A tak sme komplet.
Ja a Budha.
Smejeme sa.

5. Už Viem:
Niet života.
Niet smrti.
Niet Budhu
Nikde žiadny ja.

Smejeme sa.

6. Že kto?
No predsa to, čo ostalo.

7.  Smiech.

 

20.1.13

...často som bútľavá vŕba. Ale ostáva to vo mne a ťaží... čo s tým?

Tvoje "ja" nie je bleskozvodom, ale nádobou. Peto sa to tam drží.

to je tvoj job v tomto vesmíre, byť bleskozvod...
To je kus drôtu čnejúci nad všetko okolo a končiaci v zemi......:)
No,ak nekončis v zemi, máš to blbé. Napätie ostáva v tebe.

Pre tento prípad: v duchu ho s láskou objím a povedz mu: prajem ti, aby si si vybral tú najlepšiu možnosť pre najvyššie dobro vesmíru. V tom ti chcem pomáhať. - vyjadrila si jasne Zámer. Je podporený láskyplnosťou.
A tak to celé môžeš odovzdať vesmíru.
Neskôr sa naučíme ešte niečo iné.

ooooooooooooooooooo

Ten strach zmizne, ak ho prestaneš živiť.

oooooooooooooooooo

.....Obliekam sa čo najnenápadnejšie, lebo nemam rada byť stredobodom.....

:-) môžeš byť kľudne Stred vesmíru... Sú ženy, čo keď vojdu do miestnosti,všetko stíchne...a predsa to na nich nenechá žiadnu stopu...sú rovnaké na plese i pri umývaní okien... sú skrátka dámy. sú sexi?, sú zvodné? Sú štíhle? Sú kool? Možno ani nie.
Ale:muži majú potrebu ich ochraňovať, pozerajú sa na ne s úctou a bez chtivosti, každý chce byť v ich blízkosti...nie ukradnúť si trochu dotyku, ale spočinúť v tom fluide... A je jedno,ci majú 20 abo 60...
Ten spod slamy

                                             oooooooooooooooooooooooooo

Akosi mi začali vadiť úzke nohavice po úprave bedrového kĺbu čo si mi urobil, a i panva je voľnejšia i zumba sa mi lepšie tancuje.....

...to nie úpravou kĺbu,ale úpravou ženstva...je to niečo omnoho silnejšie,než si myslíš...
Ak si ho prežiješ, výber odevov bude určite celkom jednoznačný a nepochybný...
Tak to mu teda doprajem. No, tvojmu šivovi...ja to vidím,ako znalec vín vidí v mladom víne aké bude keď dozreje.
Toto vino je dobré už teraz.ale obrúsia sa hrany chutí a trpkosť s kyslosťou do sladkosti prejde a spolu vôňu nevídanú stvorila pre potechu jemného jazyka...a aby to takto mohlo byť, myseľ musí vyšumieť, stíchnuť, usadiť sa sama v sebe.
Ale to samo pre dobré víno nestačí, ako nestačí rytierovi naučiť sa boju....
dobré víno treba pestovať. Ušľachtilé nie je časom, ale podmienkami v ktorých zreje. Lebo i tiché môže byť a pritom bez chuti...
No,skús to nejaký čas so sukňami, ako tvoje prababky... Ak 2málo,daj4....a sukňa nieje to,čo nieje pod kolená. to je bedrový pás...:-) i muži sa k tebe začnú správať inak. Inak budeš chodiť, vstávať, sadať si, otvárať dvere...inak sa budeš vidieť v zrkadle... Ba i jesť budeš inak a iné....lebo je to pravda odveká, že šaty robia človeka...

 

oooooooooooooooooooooooooo

!Fejsbúk!

... počúval som odborníka na výskum sociálnych sietí, to ťa niekto skúma, a hodne dopodrobna, na základe toho sa riadi reklama a prezidentská kampaň a voľby a finančné toky a tak ten,čo chce meniť tvoje myslenie,má v ruke nástroj nevídaný...a to nieje o tom, že ti príde nechcená reklama...žrec tak janse vidí, kade prúdi živa a kde a ako sa dá použiť tvoja živa v jeho prospech....

oooooooooooooooooooooo

Šatka z tantry je ako modlitba,

-voňavé zvnútorneneie.

Posielam pohladenie.

                                     Lúka

 

ooooooooooooooooooooooooo

 

24.1.2013

to, že vidím jemné energie, nie je na moju chválu, lebo je to niečo pri_rod_zené, dané každej bytosti. Skôr je k rubu bytostí, ktoré túto svoju pri_rod_zenosť nevedia užiť k blahu svojmu i všetkých bytostí.... Kedysi to bolo všetko inak.

To ego chce alebo nechce vidieť, a tak vidí len to, čo chce a čo nechce, nevidí....ak sme mu príliš oddaní.

 


Áno ,že si zakuklena Vedrusa, vieme dávno. Len čakám,kedy sa z polosna prebudíš...
Zobudenej Vedrusse by nebolo treba opakovať,že boh dal všetky dary všetkým a to už od počiatku,a je len na nás, čo s tým.
Ako by sa ti páčilo nedať svojim deťom všetko čo ich môže spraviť dokonalými?
A jednému dať viac?
A prečože jednému Dokonalý dá a inému ni???
viem,tak hovoria v kostole. že to je božia spravodlivosť...
Precíť materským srdcom.

  ooooooooooooooooooooooooo

 

Milovanie pri tehotenstve je vec každej matky:niektorá jasne cíti že chce byť Sama, niektorá chce zdieľať...

Nejde tu o pichanie penisu do plodu, ale o energetické

a hormonálne zmeny, ktoré sú pri životrysku silné...

Ak sa dieťa počne v "nudnom mrde" (- Castaneda), jeho energie sú slabé a krehké, vtedy je zrejme lepšie ho nechať "napokoji", čo ale zvyčajme matka jasne cíti....

Ale ak je dieťa počaté v riadnom životrysku, najlepšie oboch rodičov, je pevné, oddolné a i v budúcnosti bude mať jasnú správu, že na svete je pre neho všade dostatok živy, čím si ju – pravdaže aj priťahuje... A také dieťa sa rado okúpe v matkinom i otcovom životrysku...veď je to posvätná živa....

Ale: počas tehotenstva doporučujem milovanie pomalé, jemné, hravé, intímne, otvorené, skôr hrátky so živou než rýchly sex... Aj životrysk môže byť rozprestretý, bez kŕčov a zbytočných sťahov... (a vlastne mimo plodenia je každý sťah pri životrysku energetickým nezmyslom...)-tak je plod jermne omývaný energiou blaženosti a nie je naň vyliaty kýbel horúcej živy...

ooooooooooo

...Som strašná?

oooo

Že či si strašná, sa spýtaj svojich doma, ja ťa nevidím.... :-)

 

Ale asi nie, keď píšeš,že ideš ukladať svoju (ona ale nie je tvoja!), princeznú, a nie to strašné decko...

Lebo môže strašidlo porodiť princeznú?

Nie?

-A kto teda môže porodiť princeznú? :-)

ooooooooooooooooooooooooooo

 

Ak nemáš čas, chuť alebo prachy na nákup zariadenia bytu,
odporúčam veľke pódium, na ňom kopec vankúšov, vlnené pokrovčeky a tak,pod nim krabice alebo drevené bedničky na všetko,čo teba odložiť...potom netreba stola a stoličiek,netreba ich udržovať, pod pódiom netreba dlážku, ušetrí sa za kúrenie, dieťa má bezpečné a príjemné lezovisko, a môžte sa váľať po psoch a mačkách, -no,vlastne to netreba ani detskú postieľku, vankúše a pokrovčeky.
A ľudia čo sedávajú na zemi (pódiu)sú veselší a uvoľnenejší ako tí čo sedia na stoličkách....
Aj milovanie v takom priestore je iné...a to všetko pred krbom, kde pokojne horí hrejivý ohník... A podium sa dá zbúchať za sobotu.
A v rohu pódia môže byť strużliak so slamou abo stružlinami, aby ste nemuseli kúriť inú izbu na krásne spanie... A zmestíte tam milión priateľov...
No, tak to všetko vám teda prajem!
Páči sa ti (vám)ten Obraz?

A ak je pódium od steny po stenu, na kostru stačia staré dosky, nevŕzga,nehýbe sa (a nikdy nebude, čo sa ako milovať na ňom budete)... a pár klincov.

Len medzi stenou a povrchom pódia treba nechať 5cm medzeru,aby od steny chladnuci padajúci vzduch tiekol pod pódium.
No,to som sa ale rozohnil... Prajem vám peknú.nedeľu, či čo je to vlastne za deň...

 

a ešte mi prišiel pekný obraz; kým to ešte tak máte zariadené ,že mužv odchádza pracovať pre matrix

Príde z práce, otvorí dvere, doma horí kozub a na.pódiu, medzi kožušinami a psami ho čaká na vyšívanom obrúsku drevená miska s drevenou lyžicou, do ktorej o chvíľu dostane hustý a teplý fazuľový guľáš...a tak tam sedíte a štebocete si o prejdenom dni, pokiaľ úplne nenasaje domovom a pohodou...

Včera vydražili v prahe obraz za 17milionov...a mŕtvy! Ale tento môže ožiť. A niesť šťastie. A je živý , môžeš ho každy deň robiť lepším a krajším...

ooooooooooooooooooooooooooo

 

 

Prádlo, či bielizeň?

Milý Žiarislav, s tým prádlom sa dá hlbšie...
1. Mydlo je prednet na mydlenie. Umývadlo na umývanie. Prádlo je predmet na pranie... Teda prádlo je i práčka, valcha,kameň. Skutočne, veľký plochý kameň kde sa pralo, bol pradlo...
Ale gate a košele ni na pranie,ale na ODIEVANIE! Ak sú odevy z_ne_čist_ené, stanú sa pre gazdinú (vari )prádlom. Ikeď -ako mi hovorí cit, prádlom je predsalen valcha...

2. Prádlo (pradlo) môže byť aj od slova priasť. To čo je pradené. Ale to by bolo skôr pradeno...
a tiež by pradlo malo byť skôr nástroj-pomôcka k pradeniu...

...takže ja sa budem vari len ďalej obliekať do tých mojich ľanových gatí,a budem to ďalej zvať oblečením....

Ikeď možno o_dev je vlastne o_bož_štenie...
Anoooooo -tým sa navonok líšil čelo_(to,čo je prvé,vpredu)_ vek (čas,ale i ňeobmedzený čas ) od iných bytostí, ktoré nestáli v čele nekonečných vekov.
A tak,ako moji predkovia, i ja by som sa mal vari u_ved_om_ovať ako Dev (božské zjavenie,zhmotnenie Bozskeho) aj o_dev_om... Alebo že by bol o_dev len pre Dev_y -zhmotnené to božie?

Alebo že by som sa začal o_diev_ať - k_vôli Devám?

Veru, slovenčina je ako myseľ. Nekonečná v nekonečných vz_(to,čo smeruje hore)_ťah_och...

A tak to vid_im, milí spolu_kmeň_ovci, že vypnime na svojich po_cit_a_dl_ach auto(samo ) _ko(spolu)_rekt(výstup,vývod)_uru a píšme, ako nám po_cit na_po_vie... Veď sme vari Slov_eni....

A,milý bratu, už vieš, ako sa stal Sloven Slovákom-niekým kto nemá v reči vlasť, ženu, dieťa, ani svojho jazyka? to je dosť podstatný jav...

 

Dnes som sa konečne pobratal s ryšavým kocúrom  (Richard 1.),

Doteraz sa vyvaľoval na lavičke pred oknom a ja som sa naň pozeral niekoľkokrát denne ako na TV. A on na mňa ako na rybu v akváriu.

Ale akonáhle vrzli dvere, stratil sa ako prd vo vvetre...

Niekedy si prišiel prehryznúť pár plesnivých mačacích granúl, ktoré som mal v bedni ktovie odkedy.... tak som si hovoril, že ak bude naozaj hladný, pretože si v snehu nič neuloví, tak mu i také budú dobré. A keď ni, tak ešte lepšie, nie je naozaj hladný. A skutočne, 1 hrsť za 2-3 dni...Lovec je to dobrý, odchádza aj 500 m,ale prichádza spokojný, väčšinou najedený. Vyvalí sa ku granuliam, ale ani si ich nevšimne.

Ale objavi som doma staré sušené mlieko. Tak som dostal nápad, spraviť mu sviatok. Dostal ho za hrnček, teplého, voňavého....Ale ni dobre. Niečo sa zmenilo.

Ak bol náš vzťah voľný, divoký a slobodný z oboch strán, tak od tejto chvíle sa na mňa začal pozerať ako na zdroj potravy... Keď vyjdem, mravčí, vari by sa i obtrieť o nohu prišiel... a ni pre Ľudské teplo, ale pre teplé mlieko....

Tak už viem prečo je neprístojné človevku kŕmiť mačku.

 

25.1.

oooooooooooooooooo

 

Krb možno dať všade. Komín možno vyviesť rovno na povalu (kovový, neuzemnený, rovno z krbu), a na povale nechať (s lapačom na rúre) dym voľne plynúť, ako to mali už vaši prapradedovia po tisíce rokov, abo vyviesť až nad dach....-čo je o hodne drahšie a o nič lepšie.
Na Slamienke v zaježke som spravil taký komín cez drevenú povalu pod slamenú strechu a bol som úplne spokojný. Ale musí byť na konci urobený "sifón", na čo stačí fúrik hliny a veľký plochý kameň.
V takomto komíne sa dá údiť a v zime vyhrieva povalu a tým i dom pod.
A nikdy doň neprší a netreba ho opravovať, čistiť, bo je krátky a nezanáša sa, ja som nepotreboval čistiť 5 rokov. Potom som zo slamienky odišiel, tak neviem.
nedajte sa obmedzovať poverami, skúste porozmýšľať, ako naplniť svoj sen.....
Sedenie na zemi je prieser na kríže, hlavne v zime...

A ešte rada :ak by ste sa rozhodli kupovať krb a nezamurovať, kuple LIATINU a ni plech...má úplne iné, ďaleko mäkkšie a príjemnejšie vyžarovanie ako plechový. Ak by bol zamurovaný, je to jedno.

Ten spod slamy.

 

29.1

 

Veru, dobre je v zime spoza okna z teplučkej chyžky na sniežik pozerať... ráno o 9tej vstanem, za 30 -60 sekúnd (merané – veď čo už v zime iné robiť, než život merať?) zakúrim, čaju uvarím, obilniny čo som si na niekoľko dní navaril si naložím, k tomu pasu zo strukovín, čo sa v tlakáči varili v osobitnom pohári z obilninou, na to zeleninu z pivnice.....abo k obilnine mak, orechy, slivkového lekváru, trochu hruškovej zaváraniny z jesene, ak je chuť na sladké, abo si len tak k peci na zem sadnem a roztĺkam oriešky, čo som od dobrých ľudí dostal (chvála vám milí zakaždým), a jabĺčkom z pivnice prehrýzať...to sú skvostné raňajky. A podobne k večeru.

Inak len trochu drevka popíliť (8 minút na to, aby som mohol v chyžke pri denných -8 a nočných -18 vonku- krátky rukáv mať, a to včítane uloženia, a to aj vďaka môjmu zlepšováku – koza pre lenivcov – nájdete v technických). A ešte kozičkám 2xdenne vodu ponúknuť. Inej roboty netreba k spokojnému prežitiu.

Ach, kde sú tie časy, keď som si myslel že život je zložitý....:-)

A tak sa i na pavučiny v chyži dostalo, i som si okno umyl, aby som na posteli načisto nezhnil. A i nejaká tá lyžička z dreva mi z rúk vypadla, čo som predtým kus jelše do ruky chytil. A vari i sa z vlny nejaká priadza upradie, ak sa mi bude chcieť kolovrátok so suseka vytiahnuť. Ale zatiaľ nechce...:-)

 

pohľad z okna

 

 

 

Tak som sa i do písania dal, bo Kveto-slava chcela vedieť, ako som ovčiu kožu zo surovej bez chémie vyrobil. Nuž jednoducho.

 Milá, Kvetoslava,v

Ja som spracovával ovčiu kožušinu bez chémie tak: namočil som ju do pramenitej vody na 10 dní. Potom som ju prevesil cez hrazdu a ostrou škrabkou (nožom)som ju odblanil, to všetko za častého polievania a namáčania čepele do vody. .

Potom,keď tam už neboli žiadne žilky ani ružové blany, položil som kožu na rovný kôry zbavený kmeň priemeru cca30cm,dlhý asi 1,6m, ktorému som prirobil nohy, takže som na ňom sedel ako na koni s kožušinou predo mnou, a tupou škrabkou (môžeš použiť veľmi tupý nôž, alebo tvrdé drevo, ja som mal špeciál ukutú) som raz za 2 hod.kožu "preškrabal",vlastne tam šlo skôr o naťahovanie..

Ako schne,musí sa stále naťahovať (škrabkou),a to až do úplného uschnuitia. Ide o to, že ak sa to nechá uschnúť bez naťahovania, koža stvrdne. Šbabaním sa pretrhávajú šľachové nitky, ktoré ak by sa nepretŕhali, stvrdnú a kožu vystužia.

Čím viac schne, tým častejšie sa musí šktabať (tupou škrabkou).

Až do sucha.

Taká koža je hustejšia a pevnejšia ako chemická.

Celý dej trval viac ako 24 hodín, je pomerne pracný, hlavne odblaňovanie. Na noc, aby som ku koži nemusel vstávať, som ju prikryl igelitom, aby neschla.

Vzor pre tento spôsob som si zobral z klasického indiánskeho spôsobu kedy ženy obielili kôru z rovného konára rasteného vyše hlavy, a kožu cezeň preťahovali, pokiaľ neuschla.

Ale než preťahovať kožu škrabkou, je ľahšie preťahovať škrabku kožou.

Staré Slovanky zas kože žuli, pokiaľ neboli úplne mäkké. Preto sa aj v reč zachovalo, že keď ide suseda k susede, idú spolu kožu žuť. Aj preto bolo dôležité, aby mala nevesta zdravé a mocné zuby. No, akože si na tom ty?

Ale o tom, ako prichídzali ku kožušinám naši prastarí, si prečítaš na mojom webe "obrad siatia zeleniny u starých Vedrussov".

A to sa mi vidí aj ako najjednoduchší spôsob. Omnoho jednoduchší ako ten indiánsky.

Tak prajem veľa ulovených kožušín a veľa zdaru pri ich výrobe a veľa pekných chvíl pri váľaní sa v nich.

A ešte mám jednu dobrú správu pre teba:

akurát som rozdúchala oheň, pohľadom láskam deti, upratala kuchyňu a čakám na milého ...
-a toto po 16tich rokoch manželstva. Ten milý je pôvodný......

No, môže byť pre svet lepšej správy?

 

 

30.1.

Nič z toho včerajšieho už neplatí. Vonku je +10 stuoňov a ja som sa akoby mávnutím – lepšie povedané šibnutím čarovného prútika premenil z povaľača na pobehaja a od rána pobehujem po gazdovke a pozerám, ako moja zem prežila zimu... Dobre! Žiadna ďalšia katastrofa.Pozakladal som seno v kozom domčeku, rozhodil nejaký mulč, ponaprával igelity na stohu sena, skontroloval ochranu kmienkov stromkov, s úľubov obhliadol čo a ako pučí a žije, hoci spiac, no, malý je život v púčikoch, ale silný... zakuklený. Teším sa, až to všetkko začne praskať vo švíkoch.

Až sa mi nechce veriť, že sme vlastne v polke zimy. Vidí sa mi už jar.

Zo záhrady som si priniesol zväzok čerstvých chrumkavých reďkvičiek, ktoré prežili mrazy pod snehom, ba i podrástli. Aj nejaké šalátové lístky rímskeho a ľadového šakátu som povečeral. Ale predbehli ma srnky. Tak mi ostali len spodné lístky. Aj mangold vykukol, ale ešte malý. Nechám dorásť... Ano, je 30.1. a nemám žiadne halucinácie. Boh je preveliký.....

 

januárová reďkovka

 

Veru, na záhone menšie škody ako v pivnici, kde sa mi dostali myši a niečo pojedli – no,len keď im chutilo – a niečo nazryzli....potvory!

A zas nejaký mailík:

Mamine, čo uvažuje, či dobre, abo ňe-dobre dať dieťa v 9.mesiaci do jaslí

 

prečítané posúď sama sebou či ťa to bude hriať.
Hreje ťa predstava,že dáš dieťa v 9mes.do jaslí a pôjdeš do práce? A hreje ťa pri srdci,keď si predstavíš že kým ty pracuješ pre matrix, iná tebe neznáma žena kojí tvoje dieťa z fľaše?
Ak nie, aký obraz budúceho by ťa zahrial pri srdci?

 

a zas trochu iné:

Prečo mysľou vnímam niektoré veci inak ako sú?

 

Na to tá myseľ je,aby myslela...to je ok. Problém je v tom,že to,čo ona myslí,považuješ za pravdu. A to pravdou NIKDY nie je. Aj keď sa jej navlas podobá.

Je ako divadlo. Vyvoláva ilúziu. Obraz. Skutočnosť nikdy nie je divadlo. A divadlo nikdy nieje skutočnosť.
Ak sa budeš pozerať na všetko čo sa deje v mysli ako na divadlo, prestane ťa to po čase baviť a začne ťa zaujímať,ako to vlastne je v skutočnosti ...a vtedy prídeš na vipassanu...:-) -24.1._2.2,pozn.red. :-)

Áno v svete v ktorom žiješ,niet moc o čo stáť...
Krásno v duši,hlboké pocity, ale mŕtva voda,otrávený vzduch a umierajúca zem... strata spojenia s božím dielom. To je ako keď manžel necíti manželku. Môžu mať deti, spoločný dom,ale vo svojej podstate nič z toho nemá skutočne naplňujúci význam.
nečudujem sa,že netúžiš po dieťati...

Tak si ráno spomeň na čo vlastne žiješ a pozri si či ti ten cieľ vyvoláva v mysli a tele radosť...
Vstávaj s pokojnou a tichou radosťou v srdci.
A daj medovkovy čaj. A vločky s hrozienkami a orieškami.
Prajem krásne rána plné pohody a voľnosti .

A nazáver básnička od Zuzky-Lúky:

 

 

som tŕňom
i tmou
som celou
tou
premenou
v nás

som tŕňom
i hmlou
keď prechádzam
životom
v nás

okamih
je
súbor všetkého

že je to tak teraz
je
Dar
že kráčať môžeme

klaniam sa

Alelujááá

16.3.

A zas tu máme zimu ako vyšitú. Mráz a sneh len tak praští.

Ale ani mráz a sneh ma nezastaví v tvorivom sadivom nadšení! Aspolu s Ali, čo u mňa chvíľu pobudla sme postavili skleník – vlastne polykarbonátnik – lebo ni zo skla ale z poly...no, z polovice karbonátky. Ozaj, už viem prečo sa karbonátka volá koarbonátka. Lebo je skarbonizovaná. Po slovensky- zuhoľnatená.

Ali je fakt dosť dobrá v skladaní pucle.A to sa mi fakt dosť dobre hodilo pri stavbe. Bo dielov milión a návod žiadny.

Ale postavili sme. Vďaka Bohu a Ali.

A potom nastal čas škrabania sa za ušami pri dumaní,ako rozmraziť zem,čo ju potrebujem dostať na dno skleníku. Tak isto kompost a rašelina a piesok....

No, nakopať krompáčom, zmrznuté hrče a nechať rozmraziť na dennom slniečku v skleníku.

A keď už bolo všetko OK, prišiel som na to, že chcem na severnej stene skleníku absorbčnú stenu. To je niečo, čo je ťažké a hmotné a čierne a je schopné pohltiť veľa slnečného tepla a večer ho vyž arovať do priestoru skleníka. A tak som hopol do auta a taho. Po rozbahnenej ceste plnej blata a snehu zháňať nejakú tehlu...

 

polykarbonátnik

pre fajmšmekrov: absorbčná stena sa cez deň nahreje a v noci hreje.  A využitá je celá plocha skleníka, stojím na doske, ktorú posúvam po betónových koľajniciach (obrubníky za 39kč 1m),takže nevysoké priesady môžu byť aj pod ňou.

Zateplené bublinkovou fóliou

 

 

Dnes nastal deň D a zem skleníku sa začala zapĺňať semienkami.

Tak, takto sa rodí hojnosť.

No, nieže by som pokladal skleník za niečo bohu-ľúbe – veď boh stvoril všetko čo clovek potrebuje k šťastnému životu, ale skleník nie. Z toho vyplý va...

Ale keď som ho videl o polovicu lacnejší pred OBI.... no, hovorím si: bude ako kôlňa.

Takže teraz sa hodí na priesady. A tiež reďkvičky a šalát. -čo ma zas posúva niekde do umelého sveta.

A ako riešili nedostatok skleníkov naše prababičky?

-no jedli kyslú kapustu a mrkvu a cibuľu a to,čo ostalo v piesku v pivnici.

Inak si žijem pekne, po slovak healnig tour ( :-) ) som si užil vipassanového kurzu na Bindte, spolu s 12timi meditujúcimi. Skvelé prostredie, skvelé počasie, po kolená snehu, všetko oblučké, bielučké, čistučké – myseľ rada prijmala tieto vlastnosti okolia, rada tíchla a rozplývala sa do snežvého ticha.

Po vipassane som strávil jarné prízdniny s Karin a deťmi u prijateľa Miša na chalupe 840m.nad morom. Domka mala zlomenú nohu a sadru jej dali dole 3 dni pred prázdninami. do chalupy som ju musel niesť 200m na chrbte, bo z barlami sa cez hlboký sneh nedalo....Ale milo bolo v tichu a teple chalupy.

 

 

do takých si Davidko v  noci utiera nos....

Cestou späť sme stávili v Bešeňovej. A tam som si riadne uvedomil, že si v budúcnosti dám väčší pozor na to, čo budem alebo nebudem podporovať svojou živou... nehodnotím výšku poplatku, ale to, kam ten poplatok ide...No, schádzaš krásnou cestou pomedzi liptovské kopce a pred tebou vypláva ohromné plastikové monštrum s červenými a žltými a zelenými chobotmi.... a to nám tu postavil zahraničný kapitalista a tam pôjde moje obeživo....

 

Miesto toho som si doprial saunu a všetko,čo k tomu patrí a to v slovenskom kúpeľnom dome v nimnici – a to všetko za 5e!

A to isté platí o kúpe banánov. O tom som už písal v súvislosti s vyrúbavaním pralesa, prevozom cez pol sveta a chemizáciou týchto nám nepotrebných plodov.....

Toto všetko vieme. Ale nechceme vidieť....ďalej si kupujeme za bezcenné papieriky svet od svojich detí. Chceme im dopriať....

Stále dúfame, že to vari ešte nie je také zlé. Že niekto niekde niečo za nás vyrieši. Že nás pán doktor vylieči.

 

Toto som váhal:dať to medzi sms, abo do denníka? Bo to  i sms, i obraz  deja----



Napadlo 10cm snehu. Jar v nedohľadne.... Ale sejem za okno o 106.
Oj,budeže čo pod zub!,až to vyrastie.
Zas cítim ozajstnosť života. V semiacku. Och. Boh je preveliký!
Pekný večer.
           ti vysielam lúčik.


oooooooooooooooooooo

cítim nové veci.
Je mi zvláštne v meste, nechápem, prečo je tu toľko domov, asfaltu
a betónu a tak málo stromov, hliny, vody.
Prečo doma utieram prach a drhnem kúpeľňu drogériou.
Prečo sa nemedituje bežne, pravidelne, prečo si ľudia nerozumejú,
málo smejú.
a načo pozerajú tv s tými chorými vzorcami komunikovania,
prečo sú potraviny ako drogéria, a všetko v malom a balené v plaste,
je to ako sci-fi.
Úúú...

ooooooooooooooooooo

:)))....
Začínaš vidieť.
Tak,to som zvedavý, čo s tým urobíš...hladím a objimam a prajem krásny deň
zo zadnešneho sadu.

ooooooooooooooooooooo

 sa mi nesmej,
mne sa trochu rúca predstava môjho žitia.

Keď si sadnem pomeditovať, je mi tak teplo,
rozlieva sa všade.

oooooooooooooooooooooo

Sa ti nesmejem,sa smejem. Lebo ideš hlbsie.
A časom prídeš na to,že ten matrix je tu na to,by mohla ist lyžovať. a to musíš, by si v ňom vydržala.

ten čo dnes nazbieral 50hrabkov a 4mirabelky a zajtra ich hodlá zasadiť koziam do živého plota. mňam.

Človek radostne zberá nálety,radostne ich sadí,radostne čaká na úrodu,radostne zbiera plody.
Všetko je dokonalé.
Chvála Tvorcovi!
ooooooooooooooooooooooo

 

a ešte neviem či som dal o hnivom Šivovi:

o hrdzavom spolubývajúcom


Už to tu.
prišiel.
Pozrel na mňa zhora a povedal:
ak ma chceš, musíš si ma získať.
-ikeď som k tebe prišiel sám.
A tak kladiem na misku trochu syra a lapenú myš.
Viem.
Do rána oboje zmizne.
A onedlho príde čas, že vyskočí na moju posteľ do kožušín.
Obaja hráme túto hru.
Obaja už vieme, ako bude.
Tak vitaj, ty, čo si ešte neprišiel.

--

 

5.4.

http://www.2012rok.sk/wp/poezia-umenie/8841-uzasna-cukotska-samanka-aziza-televiznej-spevackej-show

Tak toto je fakt dosť dobré!

Púšťam si to niekolkokrát za deň a stále husokožím a slzím... aj by som si o sebe myslel že som akýsi moc precitlivelý, ale keď sa lepšie prizriem obecenstvu, vidím že je to jav všeobecný...

Niečo to vo mne otvára, niečo čo bolo doteraz len pootvorené a pod tou hmlou, ktorú bežne voláme život... ale so životom tá hmla v ktorej žijeme veľa spoločného nemá... včera som bol v jednom z eskymáckych (možno čukotských?) životov. Hrozné! To, čo žijeme teraz.

Tam bola každá molekula vzduchu, každá myšlienka i celý vesmír Pravda. Jas. Tok. Nekonečné biele iskrivé pláne, nekonečne priezračný, iskryvý vzduch, nekonečne jasná, iskrivá myseľ. A tam kdesi malé jurty,a v nich: Ľudia. Teplo srdca. Jas čistej myšlienky. Domov....

V tomto svete nemáme domov. Ikeď si myslýme že máme.

Tiež som si myslel, že mám domov. Ale v porovnaní s pre-cíteným v tom živote som iba obýval miesto, kde na mňa nefučalo....

Trochu domdva cítim teraz. Zo zeme, na ktorej žijem.

Aj tu je to Teplo.

Ale je to len svetielko v tmách proti Slncu. Oproti tomu, čo vychádzalo z malinkých júrt v strede Bieleho sveta.

Ano, sme barbari, ktorí nevedia nič o svete. Žijeme slepí a ohlušení vlastnou mocou píliť pod sebou konár...

Predstavte si že na krásnu lesnú čistinku vstúpi urastený mladý a silný muž. Porozhliade sa, potom vytiahne cigaretu, zapáli ju, potichu fajčí a rozmýšľa. Tak, teraz sa rozhodol. Vidieť to na jeho spokojnej tvári. Vstáva, berie ťažkú motorovú pílu a púšťa sa do prvej storočnej jedle.... lesom sa rozľahne ohlušujúci rachot motora. Lúčku pokryje dym a pach spáleného oleja a benzínu. A stromy padajú a padajú... a muž je čím ďalej spokojnejší.Tvár mu žiari spokojnosťou. Vidí vlastnú silu. Kým príde večer, vie spíliť 40stromov.

Domov prichádza unavený ale šťastný. Veď dnes si zarobil na nájom v paneláku na týždeň. A ešte mu zostane aj na pivo a cigarety, a večer v krčme si dá rezeň. Veď si zaslúži. Po dobre vykonanej práci......

Tak to, čo cíti tento muž, je šťastie podmienené zničením sveta jeho detí....

Čo je to za láska, čo vie urobiť z lesa šedú púšť? (časť textu so Žiarislavovej piesne).


 

Naša nevedomosť nespočíva na nevedení, ale na nevedení že nevieme.

Toto všetko vidím už dlho. Aj o tom píšem. Možno niekomu zasvietim lúčikom. Odozvy svedčia. Chvála bohu.

A tu si príde na pódium ruskej mladotalentovej superstar nejaká žabka, čo tam doskákala kdesi z Čukotky. 5 min.spieva. V hrudi vychádza slnce. Samo, len tak. A nielen mne. Keď dospieva, ostáva Teplo. Javisko vstáva. Skanduje. Tej malej žabke z čukotky?

Nie.

Pravde, ktorú spieva, Čistá.

To teplo ostáva u mňa ešte dlho. Ale raz to predsa skončí a ja sa znova norím do svojho sveta. Niet v ňom tuhých bolestí, ani veľkého nepokoja, všetko plynie tak jemne a potichu, nieledy radostne,  udalosti prichádzajú a odchádzajú...


 

Malé slovenské chalúpky zapadané snehom, s do tmy blikajúcimi okienkami, strážené strmými štítmi múdrych hôr. Drevená lavica za stolom. Na peci sedia deti a pozorne počúvajú tisícročné príbehy svojich praotcov. Teplo je veru v takej chalupe, detskú dušu pohladia všetci starí otcovia a staré mamy odvekov až podnes.....


 

Ešte pár krokov. Vysilené nohy sa trochu trasú. Sánky sa boria sú ťažké. Dnes mi Boh nadelil tuleňa. Zaspieval som mu ešte predtým, než som sa vybral na lov. Žena i deti sa pridali,pomáhali tvoriť obraz hojnosti. Zaspieval som mu aj keď jeho telo ostalo nehybne ležať. Poprial šťastnú púť a nové, krásne vtelenie. A zaspievam mu i teraz. Pieseň vďaky za to, že nás, ľudí snehu, svojim vlastným telom živí....Ale najprv zaškrabkám na vchod jurty. Pozbieram zvyšky síl a zaspievam Oslavnú Pieseň Návratu Domov.

"z ďaleka idem, srdce ma vedie, milí k vám,

to, čo si nesiem, i seba vám dám.

Zďaleka idem, za Teplom vašich sŕdc

dobre nám bude v spoločnom kruhu, Bytosti"!


A na to mi žena znútra zaspieva:

 

"Oj, ktože to prichodí, ten kto neodišiel,

Veď tu bol s nami, lebo neuchodí milý z hlavy milej

a otec z hlavy synov a dcér.

Teplo sme ti strážili a miesto v kožušinách stále hriali.

Tak vitaj, muž a otec! Vojdi domov."


Až potom otvorila vchod a ja som vkĺzol do tepla domova ako dieťatko do maternice....

Ešte dlho sa v tú noc nespalo... všetko som musel rozpovedať niekoľkokrát do najmenších podrobností....a aj som sa snažil. Veď z mojich synov vyrastú lovci a múdri muži, a z dcér múdre, milujúce a Teplo udržujúce ženy.....

A tak som si pritom pripadal ako veľký a statočný Ochranca a Lovec a Muž ,a zároveň ako malinká snehová vločka na nekonečnej snehovej pláni rodu a všetkého,čo je ešte za rodom...

A pred zaspatím som si znovu spomenul na pocit, keď som nehnute, ako ľadová socha stál s kopijou v ruke, v treskúcom mraze pred dierou v ľade.

Myseľ bola krištáľovo čistá, trblietavo jasná, veľmi tichá, mäkká a pokojná, splývajúca zo všetkým okolo, ako je iskrivý mrazivý vzduch spojený a prestúpený  s belostným snehom... hodiny som tak stál a v hrudi sa mi rozlievalo to zázračné teplo, tak ako sa dnes rozlieva teplo piecky v mojej slamohlinenej chyžke....

Ak som sa zameral práve naň, zahriali sa mi do horúca ruky i nohy, hoci bol okolo mňa treskúci mráz.

Vedel som. Toto teplo prichádza ku mne z jednej malinkej jurty ležiacej 2 dni cesty ďaleko.....z malého ohnika v jej strede. Alebo z ohníkov tých, čo na mňa mysleli.....alebo to bol môj ohník, ktorý sa zažíhal pri spomienke na nich?

Dnes mu hovoríme nejako všeobecne: láska.

Vtedy sme tomu hovorili Khaihali. Na ostatné druhy a prejavy tejto sily sme mali 27 výrazov, navyše donekonečna zafarbovaných odtienkami hlasu. Vlastne tónu. Lebo týchto 27 slov sme nehovorili ale SPIEVALI.

Dávno som zabudol. Dávno....

Ale budí sa spiace vedomie. A vyjde slnko po každej noci.

Zaspieva kohút ránu a zobudí Človeka.

 

7.4.13

Úžasná nedeľa! Doobeda zber trstiny. stojíš na ľade a kam oko dovidí, samá trstina. Ticho, len vetrík ševelí vo vysokých stvoloch zakončených mäkkým páperím. Trstina pred kosou poslušne líha. Potom si zas vstáva,opiera sa mi dôverne o predlaktie,aby sme si mohli zatancovať tanec utriasania. Čo krátka, opäť líha pod nohy, čo dlhá,zostáva v náruči. Ukladám ju s úctou na kopu a viažem. Onedlho si ju naložím na auto a odveziem domov.
A potom sa idem pozrieť ako rastie v polykarbonátniku kapusta a šalát a reďkovka..... už dvíhajú hlávky, vystierajú rúčky.
Spokojný tiahnem ďalej. Do záhrady. K hriadkam. Ticho stojím a preciťujem. Až dokým to nepríde.
Potom idem po vidly.
Zapichujem ich do zeme a jemne ju nadvihujem. Už neobraciam.
Cítim sa opäť bližšie k svojmu stredu a stredu vesmíru. Konečne som dospel neísť proti.

Ale ego je tu. A tak odkrokujem ďalší kus zeme, beriem vidly a začnem zem obracať. Na, nažer sa! -keď musíš bojovať,prevracať naruby, prevráť. Tento kúsok. Je tvoj. O 60dní sa ukáže.
Zasejem na obe plochy rovnako.

A zas stojím a preciťujem. Uvedomujem si: tvorím budúcnosť. Sebe, rastlinkám, tej čo príde, tohto milého mi kúska zeme, budúcnosť matky Zeme, ba i celého Vesmíru... Teraz! S vidlami v rukách.
Niet malého okamžiku.
Len malého uvedomenia. Chvíle slepoty a tuposti. A chvíle v ktorej zažiari iskrička.

 

8.4.13

a je to tu. Dnes sa usmialo na svet slniečko, a to už od rána, a tak som o desiatej vybehol strčiť do zeme nejaké to semiačko. Šalát a iná listová zelenina, bo dnes je mesiac v znamenrí rýb... a k tomu som potreboval ešte kus upraviť záhončeky...tak som upravoval a upravoval... na susednom pozemku sa objavii noví susedia, tiež ich vari vylákal prvý jarný deň. A tak sme hodili nejakú tú reč , pokým nový sused nepozrel do mobilu a neoznámil že je 16.50. No, vari dobrá chvíľa ísť domov a naraňajkovať sa.

Sotva som niečo prehltol a poďho siať ďalej. A atk skoro až do tmy.

Teraz si masírujem ubolené svaly a myslím na zajtrajšiu svalovicu a čo s ňou.

Klin sa klinom vyráža a tak sa zrejme znova vydám na trstinu, tam je pohyb omnoho uvoľnenejší, ako pri rýpaní sa v zemi. Ale i tak je to, že radno na trstinu čo najskôr, bo ak vyhodí zelené, bude neskoro. A ešte tam, kde býva voda, je ešte stále ľad....

Tak som dnes pri siatí myslel na tú 15ročnú dievčinu, čo ju jej 20ročný priateľ – zrejme pasák – vyhodil zo 14m.výšky, a keď to prežila, vyniesol ju opäť hore, aby ju aj s privolanými priateľmi uškrtili... na prvýkrát sa im to nepodarilo. Až na tretí....Potom ju zabalili do plachty a hodili do kontajneru na odpad. Hm. Kam to až dotiahol... a to preto, aby nemohla hovoriť o jeho činoch.

Tak som si pomyslel-čo jej asi nedali rodičia, čo by mala mať? No – to, čo nemali oni sami. A čo nedali rodičia tomu mladíkovi – tým mladíkom? -lebo boli traja....Tí mladí sa snažili stvoriť pre seba lepší svet. A nevedeli iný spôsob. Tak robili čo vedeli. A my vieme? Nerobíme to isté svojej materi- Zemi?

Neskončí aj ona v rámci nášho Lepšieho života mŕtva na smetisku vesmíru?

Čo môžem spraviť JA, aby som si urobil svoj pekný svet a nezabil – nepodieľal sa na zabití- Zem?

Tak som jej, tej dievčine, tam hore – alebo dole, alebo kde vlastne je- poslal ten pocit, o ktorom som písal včera....Možno sa jej to v budúcom živote hodí. Pokoj jej duši.

Pokoj všetkým dušiam.

11.4.

Dnes,ako i po iné tieto dni, som kmital v záhradke i v sade, len sa tak prášilo. Resp.striekala voda,bo tu v nocí veľa pršalo. Bohajeho! :)
A večer malý šiva (Dávid, čo mi ho Karin doniesla, kým sa ona bude kurzovať- ) zapálil oheň pred chyžkou a tak sme áž do tmy pri ňom sedeli a chleba opekali, bo iné nebolo...ale dobre í tak.
A i jeho tak deň pohltil ako mňa, že sme o pol tretej na raňajky pomysleli.
I veru 100 cibúľ sme vysadili a 80 šalátových riep a tiež cvikle. A stromov vyše stovky,ale najmä do sadovníckej škôlky.
A ešte by veru bolo čo, lebo jeden nápad za druhým sa rodili ako krajšie a milšie svet stvoriť. Ale telo nevie viac ako robí. A možno to i dobre. Aby všetko príliš rýchlo nebolo.

A ešte niečo z pošty:

Áno, tvoje halušky vznikajú a zanikajú. Aj moje.
meditácia ti pomôže odchytiť ich včas aby ťa nevycucli zo Živy.
Tak sa teším na teba i na halušky.
Objíííímam.


Ten spod slamy.

 

 

 

16.5.

Vypukol máj a ja behám po pozemku už nie len s rýľom, ale i kosou, hrabľami, vidlami, krhlou na polievanie, vedierkom s kompostom, lopatkou a ostatným náčiním, čo je dobré mať po ruke pri siatí a sadení. Už minuli i ľadoví muži a otvorila sa cesta do zeme i tekviciam, paradadjkám, fazuli a vôbec, všetkému čo patrí do zeme, aby sa tam množilo a rástlo.

A do toho pestrého a radostno-tvorivého kolotoča ešte prichádza tvorba jazera...už sa črtá na južnej strane pláž vystlatá dunajským štrkom... veru, nosím ho priamo z dunaja, bo tam stojí tona 3eurá a ja viem naložiť do auta 400kg a dovoz je prakticky zdarma, alebo presne za 4l LPG na 450km, o ktoré vyrástla spotreba... a nemám ťažké srdce, že platím likvidáciu nejakého kopca, napríklad Tachova, na ktorého ťažbou zohyzdené úboče denne hľadím... dunajský štrk je odpad pri prehlbovaní a splavńovaní riečneho koryta.

No, a ak mám z tohto zeleného sveta odskočiť do matrixu na znovuzískanie STK pre môjho strieborného šípa, je to pre mňa ako brodenie sa ťažkým blatom... ono to nakoniec ani také ťažké nie je, ale odlepiť sa od kosenia a sadenia, vyzliecť záhradnícke nohavice a nasúkať sa do matrixového odevu...a potom vyčkávať na automechanikov, kontrolórov, účtovníkov, referentov...no, beriem to športovo. To je daň za používanie auta.

Na tú časť života, kde krúžim po slovensku a dávam konzultácie som už aj zabudol. Je pre mňa zaujímavejšie žiť zelený život.


 

Ale poteší i správa, že i tie výjazdy na SK majú svoju odozvu. Napr:

 

.....je to zaujímavé, ale od týchto Vianoc sa mi začali otvárať oči

a vidím nové obzory. chvalabohu. a z toho mám radosť. je to hĺbka vo všetkom.

jemnosť, význam, zmysel, preto sa teším. že viem, že sa to dá. žiť vedomejšie

a vedome, a aj nové veci variť, cvičiť, tvoriť, stretávať, byť sám, byť s druhými,..

je to šťastie, ktoré nie je z tohto sveta.

je to len zrnko šťastia.

 

ďakujem....

 

nech sa vlním s Tebou,

všadeprítomný Život


 

Alebo:

Často nemám pocit, že moja myseľ hodnotí veci správne. Často si myslí niečo nezmyselné. Ako sa pozerať na veci správne a nedomýšľať si?

oooooooooooooooooooo

Na to tá myseľ je,aby myslela...to je ok. Problém je v tom,že ťo,čo ona myslí,považuješ za pravdu. A to pravdou NIKDY nie je. Aj keď sa jej navlas podobá.

Je ako divadlo. Vyvoláva ilúziu. Obraz. Skutočnosť nikdy nie je divadlo. A divadlo nikdy nieje skutočnosť.
Ak sa budeš pozerať na všetko čo sa deje v mysli ako na divadlo, prestane ťa to po čase baviť a začne ťa zaujímať,ako to vlastne je v skutočnosti ...a vtedy prídeš na vipassanu...

Áno v svete v ktorom žiješ,niet moc o čo stáť...
Krásno v duši,hlboké pocity, ale mŕtva voda,otrávený vzduch a umierajúca zem... strata spojenia s božím dielom. To je ako keď manžel necíti manželku. Môžu mať deti, spoločný dom,ale vo svojej podstate nič z toho nemá skutočne naplňujúci význam.
nečudujem sa,že netúžiš po dieťati...

Tak si ráno spomeň na čo vlastne žiješ a pozri si či ti ten cieľ vyvoláva v mysli a tele radosť...
Vstávaj s pokojnou a tichou radosťou v srdci.
A daj medovkovy čaj. A vločky s hrozienkami a orieškami.
Prajem krásne rána plné pohody a voľnosti .
 

Ten spod slamy

 

...nedávno bola u mňa jedna návšteva – vlastne návštev, ktorý mi doporučil, aby som o sebe vždy pochyboval. Vraj je to zdravé... trpel častými bolesťami hlavy. Nečudo. Zrejme je to jeho osobná skúsenosť, ktorú si vari povýšil na Cestu – neveriť si a pochybovať o sebe... A ja som si povedal: ejhľa. Zas jeden "zapšklej jogín"... Ano. Ak si na ceste jogy, pochybovať o všetkom, čoho sa myseľ dotkne, je cesta. Tak možno uvidieť i za pochybujúceho... Ale ak je to používané bez meditačného výcviku, veru, bolieva z toho hlava... Meditačný výcvik naučí ako žiť s pochybnosťou o sebe bez bolesti hlavy a v radosti. Tak sa môže stať zo života motýľ, miesto ťažkého bremena neseného nepriechodnou džungľou možností a nemožností....

Ja som si zvolil opačnú cestu. Nepochybovať.

To znamená, že som si úplne jasne vedomý toho, že čo činím, činím úplne najlepšie ako je v tomto vesmíre možné v tomto čase, priestore a s týmto práve prítomným VEDOMÍM. A keď to vedomie nie je dostatočne zrelé, čin prinesie utrpenie. A to utrpenie privedie k zmene postojov...

Uvedomujem si svoju neomylnú podstatu, i omylnú myseľ, i večnosť za tým všetkým... a nakoniec tú prázdnotu za neomylnou podstatou, omylnou mysľou, i večnosťou za tým všetkým....

Zdá sa vám to zmätené?

Sedíte v kine. Detektívka.

1. Myslíte si, že vrah je manžel. Ale napokon vysvitne, že je to záhradník.

2. Ale v inej skutočnosti niet vraha ani obete. Sú len herci.

  1. A v inej skutočnosti ani herci nie sú. Je len svetlo dopadajúce na biele plátno.

  2. A v inej skutočnosti ani to nie je – je len elektrické dráždenie mozgu bunkami oka, na ktoré dopadá to svetlo. Toto dráždenie je podmienkou vzniku určitého druhu vedomia.

  3. V inej skutiočnosti možno vidieť vedomie ako neustály reťazec vznikajúcich a bleskurýchle zanikajúcich javov vedomia.

Takže ani vedomie nie je Pravda.......

A na toto všetko sa pozeráte NARAZ!

-Ano, vrahom je záhradník. :-)

 

No, na odľahčenie

dám pár básničiek od Lúky Zuzky:

vo vlnách života

sa milujeme

vo vlnách života
stretneme sa
raz

raz plávame

raz stretáme

raz smejeme sa

zas

zas milujeme

zas vlníme

zas túžobne čakáme

koleso sa krúti dokola

sú také svety

kde vták voľne letí

kde ľahkosťou nás pokrýva

 

kde Sebe kráčame

kde ľahko opúšťame

kde slobodne nechávame

kde všetko prajeme

kde putá otvárame Svetlu

vo vlnách života sme milencami všetkých slobodných bytostí

 

a ešte iná:


 

jóóój ja tancujeééém

spievam

radostne lúkou volááám

Alelujááá

kvety do vlasov vkladám

a spievam

Holááá hej!!!!

píšťala hraj!!!

tento kraj

je plný Lásky


 

Alebo:


 

som tŕňom
i tmou
som celou
tou
premenou
v nás

som tŕňom
i hmlou
keď prechádzam
životom
v nás

okamih
je
súbor všetkého

že je to tak teraz
je
Dar
že kráčať môžeme

klaniam sa

Alelujááá

 

 

12.6.

miláčik, dnešný deň som kráčal takto:

Ráno o 9tej ma zobudili vtáci. Už bol vari čas, i keď som šiel spať o tretej...

tak som vyštartoval posunúť koňom ohradu, ako som im to bol večer sľúbil, bo vykosili pasienok – cestu ako sa patrí, a i ďalej nadčim....trochu sme sa i pohrali pritom.

Potom som sa dal namlieť trochu ovsa, ktorý ponúknem kozičke pri dojení, aby pekne stála a aj sa jej veru zíde, bo pretože mala ako ročná 2 deti, veľmo nenarástla....ale teraz rastie.

No a potom haide dojiť, zaspievam im dojaciu pesničku – kozička belička zvoncom pokyvuje, svojeho juhása z chyžky vyvoľuje.... - na čož sa všetky tryskom privalia i z neviemkerej tramtárie a hybaj – rovno do kozieho domčeka k dojeniu.

Najprv biela – na niekoľko strekov – málinko mliečka má, ale nenástojím, bo i ona ročka dieťa mala a je sama ešte malá.... -len aby sa jej rátalo, že sa aj ona dojí...a tiež že môže trochu ovsa z vedra sama pre seba. Lebo ostatné kozy čakajú pekne pred domčekom, pokiaľ sa nedodojí. Už sa naučili. Poriadku i poradiu.

A potom ide Hnedka. Tá dá na jeden pôdoj trištvrte litra.

Struky má malé, ťažko držať chlapskou rukou, niekedy, keď je vemienko veľmi plné, dojím dvomi prstami. Ale za 5 minút sme hotoví, ja odchádzam s mliečkom do chyžky, aby som ho prelial do zbernej nádoby. Ale chyba lávky: v nej je ešte od večera odv varená žinčica. Prvá tohtoročná...inak som robieval kozí kefír,lebo na syr a žinčicu doteraz nebolo dosť mliečka...

Ale vec to napraviteľná a žinčica už tíško kysne v džbáne, tak ako sa syrik tíško suší v rannom vánku na hambálku.

Potom som vytiahol z chyžky batériu, čo sa tam nabíjala počas noci a spustil som novozakúpenú elektrickú bubnpvú kosačku, by som získal krátku koseninu – mulč z čerstrvej trávy, bo som si uzmyslel, že to hádam dobrá zábrana proti burine v hriadke bude, i že zem zušľachtí a zúrodní....čudné mi to prišlo, pozemok elektrinou kosiť. Kosa je predsalen kosa. Ale kosou nadrobno neposekám, a keď je tráva dlhá, v hriadke nezľahne a burina pomedzi ňu porastá.

Ni to zlé, ale trvalo udržateľné to tiež nevidím.Ikeď elektriku mi slniečko daruje.

Keď už batéria pískať začala že je prázdna, zhodil som košelicu a  polonahý, bo teplo - pobral som sa do záhrady aplikovať.... = odkryl som kus zeme spod plachty, čo som tam bol na jeseň dal, a pod ňu nejaké bodľačie a tak. To prehnilo,zem pekne zmäkkla, takže stačilo spraviť 10cm hrubý koberec z nasekanej trávy a doň paličkou spraviť jamky, do ktorých som sadil Gigantov. (Tak zovú tie obrovské kaleráby, čo budeme – ak boh dá – tlačiť do hlavy celú zimu :-)  .

A tak som ich 40 vysadil, a ak všetko dobre pôjde, i 80 kg bude... ale, samozrejme, niesú jediné v usadlosti-obišči. Ešte sú i na iných hriadkach, rôzne odchovávané....

A tiež som sa pustil do sadenia cvikle. Ja ju až tak nemusím, ale tebe sa zíde. Na železo. Budeš potrebovať :-) .

Využil som na to dĺĺĺhý záhon, čo som ho mrkvou osadil a poriadne poprykrýval netkanou plachtou, ale prd vyšlo – len burina a mrkvi čoby na prstoch spočítal. Takže mrkva z kraja leta nebude, len na jeseň. Zato šalátu je celé more, všakovakého.

Aj uhorky som vysial, bo sa mi tak zvidelo, že ti dobre bude v parnom lete prehryznúť. Ja som sám pre seba nesadil, bo tiež to aj tak nemusím....

No, a potom som vletel do jahôd a čo vyššie ako oni, obtrhal, by mi nepreriastlo.

A pomedzi to všetko občas zastanem a stíšim sa, -bo moja myseľ ak je v práci pohltená kraj nevidí- preletím zrakom tú krásu čo navôkol, popočúvam čo kone, kozy, a vtáci....a všetok svet dokola. Končí sa to spravidla tým, že dostanem zas nápad, čo ešte môžem dokonalejším urobiť, vždy sa niečo nájde- a tak pustím myseľ do budovania Obrazu. Je ako chrt odviazaný z lonce- rozbehne sa a ja tvorím a tvorím....no a potom sa opäť zohnem k tej mojej cvikli. K realite.

Viem, aj Obraz je realita. Ibaže ešte čakajúca na zhmotnenie.

Ale ruky sú len dve.

A keď príde chvíľa, založím sáčok z cviklou a idem tvoriť Krásno...dnes hrádzu jazierka, čo sa na terasy vyvýšeného záhona zmení. A tak beriem sadu šúplaty (tam nasypem kompost a vysadím ...ešte neviem čo, ale bude to skvelé...)a kladiem ich na hať ako zelenú stenu terasy a zároveň ako nádobku pre humus, v ktorom budú rásť paradajky, uhorky, šalát a iné prekrásne a užitočné kvety---:-)

A ani sa nenazdám a je tu priateľ Maťo, čo sa sľúbil prísť po štvrtej...pozerám na neho ako puk, bo sa mi vidí, že by len okolo obeda malo byť... horkýže! Skoro päť.

A tak mu odovzdávam žezlo výroby krásnej a chutnej hrádze a poberám sa prihotoviť pre mňa- raňajky a pre neho – olovtant.

Potom spolu pojeme a porozprávam(e) o tých čudných poriadkoch sveta, v ktorom je žena od muža oddelená , lebo ráno jej do roboty ujde, z roboty potom do ďalšej, bo okrem toho že jesť treba, i hypotéku na byt splácať – a tak sa jej len za tmy, o deviatej, leď už deti spia- doma objaví...A to i v sobotu a nedeľu. A ona mu volá, príď už domov...a tak som jej raz povedal, že inak to nevidím, len nech vezme deti a s ním ide, i oni by sa priučili chlapskej robote, i na čerstvom vzduchu by boli, no a u mňa by sa veru vybavili dosýta, či pri ohníku, či pri jazere, či v sade, či na pieskovisku. A mater-záhradníčka by mi mohla ženskú ruku do gazdovstva položiť, lebo chlapskej je tu všade vidieť. Ale kapucínku a astry nemá kto tu sadiť.... a i by si privyrobila, takže b s mužom nabudúce do lesa mohla.

A nakoniec pracovný deň v pivnici skonči, s Maťom sme odtiaľ hlinu vynášali, čo tam bola spadla zjeseni a ešte nebol čas ju vybrať.

No, a keď odfrčal s taškou plnou šalátu a dlhokááánskych reďkvičiek veľkých ako bežná mrkva , nastal čas večerného dojenia. To je iné ako ranné... Zavolám piesňou kozičky, pri dojení položím čelo na kozí bok – moje kozičky nesmrdia ale voňajú ako žemličky, teplo, sladko i slano zároveň – a všetko je tichšie, pokojnejšie, večerné.....

A potom ešte koliečko po obišči, pokiaľ tma nesadne - pozbierať kde som čo nechal položené, popratať najrôznejšie predmety kopiace sa na verande pred chyžkou …. keď je všetko akotak, siaham pol píšťale- koncovke, aby som sa rozlúčil so Slnkom, s krásnym dňom.

A potom ma čaká večerné mliečko, chlieb s maslom, domácim slivkovým lekvárom a orechami....

A potom spustím telefón a prezriem smsky a maily, že či mi nejaký od Eriky – rieky neprišiel.... :-)
a veru prišiel. Vraj : ó, šťastná som to ja žena, toľké prijatie. Upokojuje rozbúrenú hladinu...

Nevie ona, že toľké prijatie sa netýka jej, ale mojej PREDSTAVY o nej... no, koľké bude jej prijatie, sa uvidí, až nazbiera odvahu vkročiť.... -a práve tam sa to ukáže, kde predstava bola iná ako Erika.- rieka...ale to je život. Ach ako sa naň teším. Na tú jeho nevyspytateľnosť! Vždy niečo nové, nejaká nová výzva stať sa dokonalejším.

A ešte jeden od nej, že či dáme večer tantru.... Dáme, pravdaže. Radostne.

A tak si spolu – každý v inom kúte sveta – sadáme k spoločnej práci-hre....ale ďalej to už poznáš, milá Rieka.

A teraz je pol štvrtej ráno a ja sa chystám zaľahnúť k nočnému odpočinku. Alebo aj nie, bo ak chcem kosiť – čo chcem-, tak o chvílu svitá....prichádza po špičkách nový deň. Nech ti je ku chvále a k radosti, milá moja.....

 


 

12.7.12.

A veru som zakosil, i nasušil, a to tak, že ani v krížoch neseklo, ani v ramene nelúplo, ani seno nezmoklo, len raz, kúsok, a hneď uschlo na horúcom slniečku a čerstvom vetre a tak je voňavé že sa až slinky zbiehajú.

Tak som tropický týždeň strávil v hamaku pod smrekom a v jazierku sa občas špľachotajúc. A potom k večeru, tu so senom, tu niečo vysadiť či vysiať, sprchu na sud s vodou napojiť, ale všetko v pohode a čase.


 

A i nastal deň, keď prišla.

Ako živí rieka. A tak sme sa vlnili časom, bo nečas nebol, ani von, ani vnútri.

Holí, bosí a slobodní, ako deti v raji,ncelé dni na vzduchu, teplo z neba i zo srdca, 6 dní, jahody, šalát, palacinky z domáceho, také z jahodami a malinami a čučoriedkami, čo sme ich na koňoch boli zbierať, bo som i mladú Lailu už osedlal a teraz ju zajazďujem. Oj, chýrna to bude kobylka. Jemná, sedíš v pokoji, ale vnútri ako v sude s dynamitom. No, to pre mňa výzva.

Raz sme sa na raňajky do čučoriedkoviska na kobylkách vybrali a takí čerstvo naraňajkovaní sme o pol štvrtej domov došli:))))

no, dobre bolo, ale do Nemecka sa mi trebalo zobrať, i Rieke do práce, bo ešte stále z peňazí žije - a tak sme z raja vystúpili, šaty obliekli a topánky obuli a každý svojou cestou sa vybrali. A či tie svoje spoločnými budú, to sa časom ukáže, lebo myslí si Rieka, že slobodu stratí keď sa mužovi oddá.

Hádam sa jej to inak v hlave rozleží, a čo zranené bolo, dole vodou pustí... abo aj nie. Život ďalej pôjde. I my.

 

28062013105.jpg

Takéto mi nariastlo. Bez hnojenia a starostlivosti. Pár som zasadil a samo sa rozliezlo po pozemku...Boh je koumák. Dobre to vymyslel.

 

 

letny-tanier-2013-07-08-11.37.23.jpg       a takýmto ma Rieka kŕmila, ráno pod nohami a takýmto ma Rieka kŕmila, ráno pod nohamnazbierané. Mňam!

 

 

uroda-redkvic12062013068.jpg

A to zas niečo ku slanému.....napríklad ku koziemu syru. So žinčicou. Abo kozím kefírom? Hm... rozhodnúť ťažkéééé....

 

 



 

TOMTO DENNíKKU PíšEM LEN O SVOJOM VNíMANí  JAVOV žIVOTA, NIE O  VšEOBECNýCH  PRAVDáCH ALEBO PRAVDáCH  DRUHýCH BYTOSTí.

Toto je zdôraznené pre tých, čo si moje pocity vzali osobne a vnímali to tak, že píšem o nich. Nie, píšem o svojom pohľade na nich a nenárokujem si právo vyhlasovať svoje videnie vecí za objektívnu skutočnosť. Ak nesúhlasíš s tým, čo o sebe čítaš, povedz si: hm, toto si ten Vlado o mne myslí. To je jeho názor. Nie moja skutočnosť.A ak sa vyjadríš, rád to pripíšem ako tvoj názor na môj názor, lebo aj to je život....  

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář