Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


môj denník5 od 5.7. 12 do 15.12.2012

31. 7. 2012

 30.7.

Pomaly ale iste sa z denníka stáva viacmesačník...:-).

Od poslednéha zápisu sa na mojom žilišči nestalo nič pozoruhodné, a nerátam za pozoruhodnosť nádhernú jar, krajšiu ako tie predošlé, lebo stromy a kríky mi už rastú navidomoči a čo bolo pred dvomi rokmi po kolená, teraz je to vysoké ako ja a už to oko nemôže prehliadnuť.... A tak tu pomaly ale iste zarastám do krovia a lesa....

Záhradka sa tento rok fajne vydarila, živí 4 bytosti – je u mňa na skusy moja milá – Kruuhomila i s dvomi deťmi. A vodnice mám v poli ako maku – trúsim ju kade chodím, ako koza bobky, ale nejako jej neubúda.

Aj paradajek sa javí fúra, len ešte sú zelené. A predvčerom som kúpil pre decká v lidli a ak mi niekto zaviaže oči a vloží kúsok s nich do úst, veru iste nebudem znať, čo žujem., či to kupovaná broskyňa, či hruška a či kus molitanu....:-( .

Ale jedna pre mňa smutná udalosť sa udiala: zdochla mi kozička Srnka, čo som ju pred mäsiarskym nožom zachránil a ona mi za to tento rok denne 4 litrer vynikajúceho mliečka nadojila.... nafúklo ju ako balón a nevedel som, či sa mám na kozliatka tešiť, abo je tak tučná.

To trvalo hádam 3 týždne.

Potom zrazu z noci do rána spľasla. A celá stena kozieho domčeka bola riedkym ošpricovaná... mliečko do 4 dní Srnka stratila a do ďalších 3 dní schudla že na nohách ledva stála. A tak ju len Kruhomilla na pašu po hospodárstve vzala, nech si sama liek nájde.

Ale nanašla. Ľahla do tône a už sa nepostavila..

Už so vedel že jej niet pomoci a tak som ju len kedy-tedy prišiel za verným uchom poškrabkať.

A kedy-tedy zamečala, ale čoraz tichšie a tichšie.

A keď som sa skadesi vrátil, Kruhmila povedala, že asi je jej už lepšie, lebo akosi inak, bujnejšie mečí, a dlho v kuse.

A tak som šiel kuknúť, či reku sa stal zázrak.

Nestal.

Čakala na mňa, hlávku zdvihla, potom ju položila a oči jej zosklovateli. Ako som ju hladil, pod rukou mi tlklo posledný raz jej kozie dobré srdce..

No, tri roky sme spolu bčovali na tomto salaši..... nech je jej zem ľahká.

 

Ale i radostné pribudlo: kocúrik ťapko, skvelý lovec a veľmi múdre stvorenie k nám dorazil a u nás prebýva k všeobecnej radosti detí i dospelých. I teraz na mňa spoza prikrývacej kožušiny žmurká.

 

A ešte sme boli koncom júna po moréne hopkať s deťmi, Kruhomila si tam Kraniokurz robila a ja som robil opatrovateľa detí. Oj krásne v Tatre, na najvyššie položenom hoteli, kde ani cesta nevedie, len pre nás na parkplac prišiel hotelový gázik, či ako dnes tie potvory čo sú hnané všetkými štyrmi kolesami volajú.

A veď som sa ja čosi po Tatrách nabrúsil kým som deti nepočal. Ale i potom, keď mal syn 7, na starej chate pod Rysmi sme bývali, ráno o piatej som zbehol .dolu, zo 30 kíl nákladu nabral, a o 10tej som už bol späť, pripravený na &´dalšiu túru s Brankom. Noa za tú vynášku nám dovolili zdarma na lavici prespať.

A potom som bol ešte raz a povedal som si, že stačilo, bo tam ako na Václaváku bolo a všade drahota a civilizácia....

Ale Tatry predsalen Tatrami zostali, čo aj sa tam civilizácia natlačila. Duša sa nadýchla čistéo ľuftu

... dole bolo 32 a u nás hore 22...a keď sme do považskej zišli a deti z sa auta vykotúľali, 6 ročný David prehlásil, že "je tu nejaký hustý vzduch!"

 

A ešte na začiatku júna som bol pozvaný sťaby lektor na 4dňový Jogo-tantro- makrobio kurz, krásne vydarený, nádherné júnové počasie, cvičievali sme pod jabloňmi v záhrade. Všetko tam bežalo samo a ladne, bez nejakého špéci organizovania. No,tak si predstavujem že by to malo tak bežať i v bežnom živote.

 

A eštw som bol v nemecku, na 7 dní, liečiť. Dobre bolo ale nič mimoriadne sa tam neudialo. Vlastne: každý deň 4 príbehy. Ľudské, také čo píše život.Každý je mimoriadny. Ale ja ich nepočúvam ako príbehy, ale ako odrazový môstik do budúca. A aj ich vlastne po skončení sedenia zabúdam. A spomeniem si až keď bytosť znova uvidím.

Dnes sme boli s Davidom na plachetničke, čo som bol kedysi urobil z nafukovacieho kajaka – na Máchovom jazere a veru sme sa riadne navozili, bo rezký vietor fúkal a šlo to ako po masle.

A tak ider život.... do izbietky chodím iba za tmy. Celý život žijeme na verande mojej haciendy, obrastenej oranžovo kvitnúcou fazuľou a slnečnicou. A deti tu na brrehu jazierka, tu na kope piesku, no a najnovšie i v bušvani, čo som nedávno spoajzdnil. To je liatinová vaňa, položená v kroví plná vody, pod ktorou sa kúri. Viď foto. Vložím ale keď budem na väčšom nete, ak je ten môj, mobilný.

 

1.9.12

 

Horúce leto pri vode sa minulo a prišiel čas na meditáciu. Na Bindte sa zišlo 30 bytostí, čo sa prišli posadiť na 9 dní abyvspoznali čo sa to vlastne v ich hlavách bežne deje a ako von z utrpenia mysle... no, a ja som si hovel so zápalom nervu nohy (od krížov) na podložke na zemi a hľadsal nejakú polohu, v ktorej by ma to aspon chvíľku nebolelo, miesto toho, aby som sedel na zadku a držal energiu skupiny... no, aj som sa snaži, keď bolesť nebola príliš veľká, posielal som skupine tu pokoj, tu metta- láskyplnosť, aby som im uľahčil bolesti kolien a chrbtov, čo nie sú zvyknuté toľmä na zemi sedieť...Ale iné je, keď pred vami sedí niekto celú hodinu bez pohnutia, vy to vidíte, že to je v ľudských silách, a tak sa to skôr či neskôr stane aj vám.

A veru to chýbalo, skupina sa dlho-predlho mrvila...

Ale mnohí i napriek tomu za humná svojich skúseností dosť hlboko nahliadli a videli, o čom vlastne taká myseľ je a ako to v nej chodí....

Po skončení som sadol do plechovej skrine a nechal sa prepraviť k milej na Považie... veru som si cestou od bolesti i zaskučal, keďže ma nik nepočul,... a niekoľkokrát som si opakoval, že veď bolesť je jedna vec a utrpenie iná... pomohlo. Dokázal som sa na ňu pozerať bez utrpenia. Občas. Všetko chce svoj cvik.

Milá nebola doma, ale na šporáku ma čakali halušky.

Všade ju bolom cítiť, všade jej starostlivá ruka, vôňa, teplo....tak som sa tešil. Kedy si ju objímem. Ale nestalo sa. Najprv bežala na záchod, potom jej objatie bolo aktom nevedomosti a čohosi, o čo som až tak ve+mi nestál -chlad. A tak to pokračovalo ešte nejakú polhodinu a bolo čoraz zimšie a zimšie, až som sa začal cítiť ako v mrazničke. Niežeby hádka, len ten mráz...

A keď mi už omŕzal nos i uši, i mozok, som si povedal, že nie je nutné byť tam, kde nie som vítaný, zdvihol som kotvy a odplával domov, na skalku....bez milej.

Až doma som si uvedomil, že som sa nechal nachytať večnosťou. - ten okamžik som v tú chvíľu pociťoval nie ako niečo, čo sa môže kedykoľvek zmeniť, ale akoby to malo byť tak naveky. A to naozaj nemusím, ak to nemusím. A tak som teraz bez milej.

Teda- nieže by mi milou už nebola, ale som si precítil a i prijal, že môj život i bez nej pôjde svojou vodou....

..semtam sa mi po nej zacnie, i hospodárstvo je bez nej a detí akési príliš pokojné, jahody, maliny ani prezreté paradajky nemá kto pozbierať, lebo ja iba jedno brucho mám a pre 4 bolo siate...no, nechcem o jej živote písať, tak len o svojom.

A napriek stratenej milej, a napriek pokračujúcej bolesti zapáleného nervu cítim istú blaženosť. Neviem z čoho pramení, kde sa vzala, ale myslím si, že z podstaty. Mysel je tichá a pokorná, pokorná cez bolesť a tichá cez nemohúcnosť tela. Poodkladal som všetky úžasné a veledôležité plány naneskôr, keď bude telo môcť, a ostalo mi len Teraz a Tu.

A tiež hospodárstvo samo kvitne a bujnie, len sa na to pozerať srdcom i očami, denne 2x sa po paradajky a reďkvičky a šalát prejsť a chutného pojesť...inak netreba nič, hoc by sa veľa ešte dalo.... ba včera sa mi za celý deň ani jesť nežiadalo, len 2 jabĺčka z neďalekej jablonky. To dosť bolo.

I píše sa mi ťažko, bo neviem polohu nájsť čo by nebolela. A nejaké básničky mám v hlave, no neskôr ich do svietiacej skrinky uložím.

 

A ešte k bušvani: veru, vyčľapkala sa karin i decká skoro do rozmočenia  v horúcej vode medzi kríkmi, užili si, i fotky boli z toho krásne, avšak kôli nahote tiel ich radšej nedávam, nech sa ona alebo deti nepohoršia. 

Odfotím keď sa bude niekto v kožuchu kúpať.....:-)

Ale dal som fotky z tatier, z konca júna. Pekné.

Teraz si idem znova nerv predýchať, telo Zlatým, Ružovým a Fialovým svetlom naplniť.

S pokorou:Lada s vami, milé bytosti.

 

 

23.9

Časy sa hýbu, bolesti prechádzajú, niežeby nadobro, ale pokiaľ sa hýbem s plnou pozornosťou, môžem pokračovať v zdokonalení bušvane – viď foto, ak sa mi ho podarí dať na stranku, bo signály mi kamsi s vetrom uleteli - poprevážať kopu hliny, ba i dôjsť na koni od susedov, urobiť pár balíov na opravu strechy domčeka, ba som i niekoľko drevených myšovzdorných bední urobil, niektoré z cedrového dreva, tie voňajú a držať v nich potraviny či šatstvo je radosťou.

A zastavili sa tu okoloidúce bytosti, čo našli guráž prihovoriť sa sejúcemu trávu, a vari aj niekoľko hodín sme o živote čo je Životom- hovorili. I mi majl poslala jedna, takýto:

MAIL

Milý Vlado,
stále třídím myšlenky ze spontální sobotní návštěvy na tvém rodovém statku, ještě jednou děkuji  za příjemně strávené odpoledne, ze všech informací jsme měli celý večer hlavy pěkně zamotané. Jak jsme dorazili, něco málo pojedli a pročítali tvoje stránky.
Dnes mě zaujal šikovný zpusob vaření obilovin a luštěnin v papináku na celý tyden .
Hlavně ale Vlado přehodnocuji svoji otázku co dělat s 3 ha pozemku. Mám zmatek a ještě chvíli potrvá, než se mi vyjasní.Každopádně tvoje vyprávění mě dodalo energii ,
a já za ni m oc děkuji.
Přeji pěkný večer , na obloze začínají hvězdičky a do okénka ti snad kouká měsíc.

..Milá danka, som rád, že si tu našla svetielko. Ale až chceš naozaj žiariť, skús si odpovedať na otázku, načo žijem. Aký je cieľ a význam toho že tu som? ,
-potom ťa Lada pritiahne k Dielu sama. Všetko bude plynúť presne a jasne. Lebo vyvstane jasný a presný Zámer. Viac sa môžeš o tom dozvedieť v Anastazii.
Vše, čo ste si odo mňa doniesli, je len malá omrvinka z veľké ho koláča. Trocha snahy a veľa pokusov a omylov...ale ak zatúžite ako som zatúžil ja, vaše rodové usadlosti budú krajšie a dôstojnejšie Človeka, ako ten moj, práve peto, že ste tu boli a videli. A tak a matka Zem zažiari novým svetlom...na to sa teším a to nám všetkým prajem.
Pokoj a nadšenie vašim mysliam.
Ten spod slamy.

 

Ešte v sušičke na ovocie, čo mám foto v zlepšovákoch, som skvelo paradajky usušil. I trochu malín. Funguje to i pri nízkych teplotách, ak čolen trochu slnko posvieti.

Tak si tu i so zverincom v mieri nažívame, a keď sa bytosti, s ktorými sa v meste stretnem- sťažujú, že človek človeku vlkom, myslím si, že sú zaiste z inej planéty. Lebo na tej mojej je príjemne a teplo. A ak niekoho na nej stretnem, tak milého,čo ak môže, v ústrety vyjde. No, ale do krčiem nechodím;,iba niekedy, do takej fajnovej, kde majú medzisieťové (inter-net) vlny, ktoré všeliaké vtvarenia (in-formácie)môžu dovlniť. WIFI sa to vlnenie volá.:-). A teta čašníčka, s ktorou slovko prehodím, je milá, a hádam by aj bez tringeltu bola... a inak ešte predavačky v obchodoch vídam, ale tie sú za milotu platené a tak musia, aj keby nechceli. A ak nejakého stopára vezmem, ten je milý už z princípu vďaky... A okrem toho len priateľov a susedov, ktorí sú tiež priateľmi – vídam. No, a ešte policajtov, čo mi pokutu dali že som nebol pripútaný, a je reku, celý život sa snažím nebyť pripútaný, a vy miesto pochvaly pokutu...i keď len stovku. Českú, samozrejme. Hoci by mohli aj 2 tisícky. Milí policajti. A dobre svoju prácu robia, že takých nepripútaných darebákov, ako som ja,odchytávajú. Odvtedy sa pripútavam, kde to len ide. Lebo stovka je stovka. Veru, koľko metanolu by som si mohol za ten peniaz kúpiť! Vari aj pol litra, pokiaľ by to nebolo v tej mojej fajnovej krčme. Tam by mi to nestačilo ani na minimálnu dávku potrebnú pre vstup do inej dimenzie....:-)

Neviem či slovač vie, o čo ide,keď metanol spomínam. Tak teda u nás v čechách nestačí na otrávenie života pustiť si správy z politiky. A tak Češi pijú metanol. Je účinnejší ako politické šarvátky. Aby Čech zinfarktoval, potrebuje to sledovať mnoho mesiacov. Metanol zaberá v priebehu hodín. Darmo.majú sa českí politici od metanolu ešte čo učiť.

 

 

2.10

Už je to tu. Poznám to ako staré topánky.Keď to príde, začnem pociťovať niečo ako hlboký, tmavo-modro-zamatovo jemný, a v podstate príjemný smútok. Pomaly a nebadane silnie, až dokiaľ si nesadnemm do slamy na zem, beriem na kolená počítač, aby som doň uložil to, čo vytryskne...

Tak to i teraz.

Koľko je na svete neprejdených ciest, koľko nezaspievaných piesní,

ľúbim ťa, vlasť moja,

Povznesiem ťa , žiariacu, k bebývalej sláve,

ľúbim ťa, vlasť moja, nazýva ťa každý Matkou,

Nech sa už nechmúria na nebi mraky,

úsmevom na perách otváram pečať

ľúbim ťa, vlasť moja,

vdychuješ do  každého nadšenie,

milujem tvoje dobré, mäkké ruky...

To je preklad ruskej bardskej piesne, jednej z mnohých, ktoré po dlhých zimných večeroch počúvam.

 

Nespieva ju Ruský Národný súbor, ani vojenská kapela.

Spieva sa pri ohňoch vysoko v horách, na brehoch riek, v domácnostiach Rodových osád. Spieva sa srdcom.

Celkom určite som nikdy netrpel vlastenectvom.

A ani netrpím. Veď som Slovák, dobrovoľne žijúci mimo územia Slovenska.

A o čo by mal asi tak Slovák stáť? O preľudnené a skomercionalizované Tatry?

O paneláky v zanedbaných mestách? Alebo o ekonkmiku prežívajúcu len vďaka dlhu?

 

Keď som putoval Kaukazom, sedeli sme pri ohni spolu s ruskými pútnikmi-tulákmi po Kaukažských vrchoch a priesmykoch , a ako šiel čas, šla okolo ohňa i stará obitá gitara. Hádam každý Rus zaspieval niečo krásne o mieste kde žil, alebo o Russkoj Rodine...

A my sme im na oplátku hrali americko-české country....

A to som bol pyšný na to, čo im z ďalekého Slovenskan nesieme. A pramálo som rozumel tomu, prečo spievajú o Rodnej Rusi, keď nemusia.... -no, asi ich to naučili v škole.

Tvorím taký obraz, že i moji vnuci budú tak sedieť pri ohníku spolu s Kaukazanmi a pôjde dokola obitá gitara, a každý na nej tým ostatným zaspieva o kráse miesta, kde šťastne žije...

Ktože nám ale k tomu napíše nejaký text???

Neviem zaspievať dnešnoranný pohľad na slnečnice a stromy a všetkú tú zeleň na mojej rodovej usadlosti a blízkeho lesa s majestátnymi smrekmi, všetky slová, čo ma napadnú, sa mi zdajú málo. Žeby som zaspieval: Ak otvoríš oči ráno v krajine, ktorú si stvoríš s láskou, povieš si: Bože, si stvoriteľ s veľkým S! A ja som tvoje tvorenie, tak ako tá slnečnica. Alebo tamten krík! A som tu na to, aby som to všetko mohol Vidieť. Inak nemá môj život zmysel. Ani tá slnečnica. Ani ty, Bože.

Ak neVidím, stávaš sa zbytočným a vytrácaš sa z môjho života ako nepotrebný tieň...

Potom som bez Očí. Bez Vlasti. Bez Boha.

A tak si bez Očí robíme svoj mŕtvy svet. .Mŕtvu vlasť. Mŕtveho boha.

 

Naschvál: poopočúvajte dnes trochu rádio. Akou rečou sa spieva na slovensku? O čom sa spieva ak sa spieva po slovensky? A o čom ste spievali dnes vy?

 

Niekedy si pripadám ako dedko zo 60tych rokov, keď v sa u nás objavil rokenrol. Tiež bežím k rádiu, aby som naladil niečo lepšie.... to neznamená že si nevážim umelcov, ktorí to poskladali. Jednoducho sa mi to za tých pár desiatok rokov prejedlo. A tiež som stíchol v dotyku so Zemou. Tak sa mi to zdá ako Príliš veľa hluku pre nič....

 

Dám ešte jednu ruskú bardskú pesničku, nech je trochu Svetlo...

 

Keby každý muž

spravil šťastnú jednu ženu,

všetky ženy by boli milované naveky a (zjavne, viditeľne).

 

Ak by každá žena

Svetlom naplnila dom,

najšťastnejšia (vo ves-míre) by sa stala

zem, na ktorej žijeme

 

Ak všetci vo Svete zaľúbení

otvoria svoje srdcia

potom nekonečný Ves-mír

nebude mať dosť miesta

pre toľko Lásky.

 

Čo môžme urobiť,

aby v svete šťastnom sme mohli žiť,

Láske a svojim milovaným

ku Stretnutiu srdcia otvoriť.

 

A tiež nové poviedočky:

 

Prabu a Ťapko -alebo príbeh o vzdelaní.

Môj indický priateť Prabu chytil kocúra Ťapka za predné nohy, zdvihol ich tak, že kocúr sa musel celý postaviť na zadné a stáť vystretý ako človek.

"No," predniesol vážne Prabu, "nastal čas aby si sa niečomu naučil!""Zajtra ti kúpime školskú tašku. A potom pôjdeš ráno do školy. A odteraz budeš chodiť po dvoch, a cez deň budeš pekne sedieť v škole! Naučíš sa, koľko rôznych druhov myší je na poliach a v lese, budeš vedieť pomenovať každý druh, naučíš sa koľko vážia, merajú, čo jedia a ako spia, naučíš sa o nich všetko!" " -a na dejepise sa budeš učiť, že tvoja stasrá mama ich dokonca jedla!." -prehlásil vážne Prabu, ale to sme sa my ostatní už skladali na zem od smiechu. 

"Veru, škola základ života!" povedal som Ťapkovi a poslal som ho, takého ešte nevedomého a školou nepoučeného- uloviť si na večeru dnes už vari šiestu myš.

 

 

Košieľočka vyšívaná

Spokojne si chrúmem Sachera, čo som dostal na návšteve, a užívm si prítomnej chvíle. Všetko je v najlepšom poriadku. A potom mi oči padnú na posteľ. Si tu. Ukladám hlavu do do tvojich rúk keď spočívam na špaldovom vankúšiku čo si mi ušila i vyšila fialovou svargou, jemne a s citom. Cítim tvoje teplo obliekajúc tebou šitú ľanovú košieľku s dvoma vyšitými zlatistými klasmi na hrudi..    

I keď pra-ďaleko, predsa si všade okolo. Vlastne: práve som v tebe....

Tak teraz neviem, čomu sa mám venovať! Sacheru, čo je naozaj, tu a teraz, alebo tebe, ktotá nie si??

 

 

6.11.12.

Ten mesiac utiekol pomedzi prsty ako kôpka piesku.

Dni sa riadne skrátili, prežil som tu ten najnádhernejší október – to preto, že všetko žiarilo četveno-žlto-zeleno-hnedo, a voňalo vlhkou zemou a ranným chladom a jesenným slnkom -a ja som niekoľkokrát denne – vlastne len raz, ale prerušovane – híkal nad tým, čoho sa dotklo moje oko. Veru, neviem, či to prežívam tak len teraz, abo každý rok, budem musieť pozrieť minulooktóbrové záznamy...:-)

Oktrem híkania nad krásou Božieho Diela som pozbieral úrodu kalerábov-gigantov, ktoré ale zabudli, že majú byť giganty, ostali len kalerábmi. I keď peknými, urastenými. Ale giganty to nie sú. A ešte by som ich rád nechal do konca novembra, ale vyzeralo to na tuhé nočné mrazy a tak som nechcel riskovať. Lepší vrabec v hrsti...

No, s vykopanou mrkvičkou – nepíšem mrkvou, lebo je to mrkvička – a kvačkou – nepíšem kvaka, lebo je to kvačka, a vodničkou – nepíšem vodnicou, lebo je to vodnička – sa nejako do jari pretlčiem. Ovos, slnečnicu, mak a proso mi zožrali vtáci, kukuricu hryzce, a j mrkvu-vňať, preto narástla malá, i vačšinu z toho mála zemiakov, čo vzišlo. A ostatok čo som vybral a nehal na poli uschnúť, vnoci zmrzlo. A tak zanikla otázka, čo so zemiakmi, keďže ich nejem.

Tak taký som ja gazda.

Okrem zeleniny nenarástla ani tráva – tam kde nariastla minulý rok na dva kosenia, nariastol len mach a nejaké bodľačie. Čerešne a višne zožrali škorce, jablká osy. Ostali mi mišpule. A tie ja veru rád... ale ešte je na ne priskoro. Tak tie si vari zavartujem.

Ale ani nedostatkom ovocia vari trpieť v zime nebudem, bo pivnica plná hrušiek a jabĺk prícestných. Práve som nini zasypaný, sú všade, na posteli, na zemi, nad pecou... tam všade sa sušia alebo pripravujú na sušenie. Teda, niežeby sa pripravovali sami, to ja, po dlhých jesenných večeroch... ej, budeže to v zime pri peci čo žuť. Ak mi ich mole nepojedia...:-)

A kôli nim mám v domčeku saunu. Kúrim potroche celý deň a tak sa teplota v mojom obydlí pohybuje okolo 30 a viac st.

A som ich aj ako výživu zavaril do pohárov, čo som zachránil zo starého skla. Bude do kaše. Ach, keby tá z toho ovsíka bola, čo vtáčky pojedli...

 

A tak život v pokojnej práci plynie, pokiaľ človek nedostane od syna správu, že ho už bytosti na kurze tantry pre jednotlivcov čakajú, čo sa mal až o mesiac udiať....No, chybne som mail prečítal a tak do kalendára zaznačil. A tak hupkom do samohybu (čo po latinsky auto-mobilom volajú,akoby sme na to v slovenčine ani slovo nemali, alebo ani pomenovať po slovensky nechceli ), a o pár hodín som už gazdovský klobúk za Múdru čiapku vymenil.

Kurz prebehol pekne, bytosti boli spokojné, vytancované, vyhladkané a naolejované a voňavé...až neradno bolo od toho odchádzať. Ale tak žijete, že musíte z tepla a voňava, spod milých vám rúk tam, kde sú obchody a šéfovia. Ikeď aj to môže mať pre niekoho svoje čaro .

A veď aj ja. Koľko by som vydržal ležkať a užívať si krásneho dotyku? Hodinu?dve? Pol dňa? Viac asi nie. Už by ma ťahalo k motyke, alebo na koňa..... A to je tantra. Aby sa to jedno s druhým stretlo a preplietlo a už nebolo dvojo. -si myslím.

 

Veď aký by bol šéf úžasný, keby ho zo tri sekretárky ráno 20 minút vyhladkali a naolejovali vonnými olejčekmi. Ešte by mu každá povedala, čo si na ňom váži a čo na ňom oceňuje...

A ďalší deň zas on ich. A pekne a hlboko by sa im poklonil, kým by ich Bohyňami nazval....A ak by niektorá dostala pracovnú úlohu, čo naozaj nemôže splniť, prišla by k nemu, uklonila sa a povedala: milované vtelenie Vedúceho aspektu Boha, úlohu, ktorou si ma poveril, nie je teraz v mojej moci naplniť. Ale praj si niečo iné, milované vtelenie božského Šivu, čo by som pre teba mohla urobiť ...

A on by jej:

milované vtelenie božskej Šakti, viem, si stvorená pre tanec a plodenie, avšak máš neohraničené možnosti celého božského tvorenia, nevzdávaj sa preto pred zdanlivou nemožnosťou a zobuď, rozdúchaj v sebe božskú iskru potrebnú pre naplnenie úlohy. Viem, zvládneš to a budeme sa spolu tešiť kráse Tvotby. Tak, a teraz ak chceš, si tu hapkaj a uvoľni sa pod mojim láskyplným dotykom, tvoja myseľ bude slobodná a vzletná.....dôjde svojho cieľa....hľadaj ten správny obraz, čo ťa naplní radosťou a privedie k riešeniu úlohy v a bude v súlade s tvorbou Krásneho pre vesmír a jeho bytosti.... veď k tomu smeruje celé naše bytie......

 

...že vaša ranná porada so šéfom vyzerá inak? -No, tak to zmeňte!

Ja som to zmenil a každoranné porady so Šéfom sú niekedy najúžasnejšia časť dňa... Iba mu ďakujem za to čo a ako to stvoril- zorganizoval, a veru mu aj poviem čo si na ňom vážim a čo oceňujem, úlohy mi nedáva, tie vyplynú z priebehu života, alebo si ich sám s radosťou vyberám z nekonečna... - a ak sa niečo nedarí, nuž sadnem a idem hľadať tú správnu Božskú iskru...

A keď je niekedy priťažko, pohladí vánkom, steblami tráv, do vône kvietkov a lesa zabalí....šumom borovíc a briez uši naplní, i jastraba pošle, aby mi ukázal ako nechať letieť Voľnosťou Myseľ. A niekedy nič z toho nevidím pre oči upreté k zemi a on to trpezlivo opakuje, pokiaľ to nezbadám. I iné na mňa vymyslí, aby ma vrátil.

Tak napríklad minule som sa mocoval so šroubením čerpadla, nie a nie ho odkrútiť, i som si trochu zúfať začal a vari som aj stvrdol mysľou a iba to šroubenie a nemohúcnosť som videl. Tak, čo už so mnou, keď som na šum stromov a vôňu kríkov a kvetov a zeme neodpovedal, do Jasného neba som sa nepozrel, kocúra Ťapka za mnou poslal, a ten mi, čupiacemu nad čerpadlom na kolená vyliezol a ruku s nástrojom začal oblizovať... Ja najprv reku choď preč, Ťapko, zavadziaš... A i som ho zhodil spakruky, ale on znovu na kolená, schúlil sa a začal priasť a vrnieť... No ja by som sa , byť Ťapkom, na takého gazdu asi vy... Ale on mi zas prišiel na kolená vrnieť... no, rozumiete tomu? Ja nie.

Ale nástroj som pustil a v dojatí nad tým, čo som práve dostal, som ho začal hladiť.... až dokiaľ mi nesvitlo, že ja to čerpadlo vlastne vôbec otvárať nemusím!

A vtedy som to zbadal napísané v tých vôňach a začul som to v tom šeleste lístia, ba i na nebi to bolo napísané. Veľkými písmenami. Ale len pre vidiacich.

(a tak som sadol na svojho tátoša dvojkolesového bicyklového a čerpadlo odniesol susedovi do riadneho zveráka... za minútu bolo otvorené:-) )

 

A tak som sa svetom niesol celý mesiac. Chválabohu.

A tak chcem aj ďalší, ale ešte vedomejšie a dokonalejšie. Šéf môj, pomáhaj.

 

 

6.12.

A veru pomáhal.

Ale najprv to smutnô: Ťapka, môjho priateľa kocúra, zabili susedove psy....Zomrel mi v náručí, tak, ako je v mojom žilišči zvykom.

Tak som ho so slzou v oku a s vďakou za spoluprejdenú cestu zakopal pod čerešňou. Bol to dobrý kocúr. Chvála mu.

 

No, na druhý deň som do Anglie odletel, pozrieť dcéru Danielku s rodinou, vnúčikmi sa pokochať prv, než mi do ďalekej Austrá lie ufrnknú.

A ani sa im nečudujem. V krajine bez lesov, akosi chladnej – ale nie teplotou, ale životom... aspon mne sa to tak videlo. Akoby tam bolo umelo a primŕtvelo....

 

A i som sa so synom a jeho milou a synom konečne trocha uvidel, ovoňal ako si to vlastne žijú...no, rád by som lievikom skúsenosť starého otca :-))) nalial, no nedá sa. A tak je to vari i dobrô, samým sebou veci precítiť... lebo snažia sa, budujú, pechoria sa, no kam vlastne idú, nevedia... jasno nemajú, a len čo bude zajtra, plánujú....a nič proti, ale ak jasný obraz v srdci nezahorí....

 

a potom som odkurzoval tantrakurz v domčeku pri bratislave, len 2 dni trval, a to málo, aby sa duša uvoľnila telom byť... ale bytosti sa rýchlo do tempa dostali a i ťažko bolo v nedeľu odchádzať. Juj, všetky devy sa mi také nádherné videli. A aj boli. A aj ten jeden chlop, čo tú svoju v štichu nenechal a prišiel s ňou. Také boli zjemnené, roztancované, vyhladené, no, ako víly.

A ešte sa stalo: po zápale nervu mi telo riadne stuhlo, lebo nehýbať sa bolo lepšie ako hýbať. A keď som sa rozhodol zajogovať si, po druhej Ásane som to radšej nechal.

Ale na kurze sa každá časť začala tancom alebo nejakou tanečnou hračkou....a na konci som bol ako z gumy, a keď ktosi spláchol záchod, tak som sa do taktu vytekajúcej vody začal vlniť.

:-)

Potom som v BA dal nejaké konzultácie – no, vidno 21.12. sa blíži....tak sa aj bytosti preformátovávaju...niekedy je to i pre mňa hlboké vidieť ten pohyb a to uvedomenie si vecí okolo života.

 

No a potom na považie. Veru, už je to tak, že som sa z Karin nadobro (si teraz myslím) rozišiel, bo sa nič nezmenilo – keď sme sa nevideli, ma chcela a sa na mňa tešila, keď sme sa videli, tak si zas niečo vymyslela, abo po svojom moje tak vyložila, aby mohla nechcieť. I tomu rozumiem, ale robiť s tým nič nemôžem.

 

A potom som pozvaný bol dvomi krásnymi bytosťami, ktoré chceli svoj vzťah spraviť hlbším a bohatším, aby sme obrad šiva šakti a nejakú meditáciu spoločne zdieľali. A veru,zadarilo sa. Tak mi potom napísali, že u nich doma ako v chráme ostalo. Viem, je to tak. Láskyplnosť z rúk sa spolu s olejom až pod kožu dostala a tam srdcia všetkým štyrom - im dvom a mne a dievčine, čo sme spolu obrad robili, pohladila.

A tak som ju cítil, akoby sme odjakživa spolu boli, hoci okrem rodného mena nič o nej dodnes neviem. Len verím, že sa ešte stretneme, by sme si mohli dobrô dať.

Odchádzal som z tade ako vánok zo sadu, voňavý a mäkký, jemný a prúdiaci....Ďakujem, milé bytosti.

 

A i niekoľko krásnych básničiek z toho sa zrodilo, rád napíšem, ak dostanem zvolenie...

 

Viete: slovo sa dá rôzne vymyslieť. V reč pospájať, iný obraz než je v srdci z nej zbudovať...

Ale s básňou je to inak. Tá je bez pocitu do nej vloženého, navidomoči mŕtva. A to srdce ľahko rozpozná.

Veru, neoklame básnik.

Nemôže. Lebo slovo čo v srdci znie, v srdci sa zrodilo.

 

A este niekolko "tantrasms": pre zlepšenie nálady:

Ďakujem za stretnutie. Telo leží rozliate doma. Ako motýľ lieta po lúke.Lúka sa vlní

   oooooooooooooo

 

 

Tancuje vo mne Shiva a Shakti

Točí sa koleso jang a jin
Sedím v svätyni.
Hlboko sa klaniam.

oooooooooooooooo

Ďakujem za poznanie priestoru.
Kiež by som tak mohla žiť stále.
Je tam radosť ticho farby med svetlo všetko.


oooooooooooooooooooooooo

10.12.

Včera som prišiel z Nemecka, kde som 6dní zrkadlo robil a rozumy rozdával. Oj, pekné stretnutia som si prežil, bolo veľa známich, čo sa už roky raz za pol roka stretávame, i nejakí noví... a veru bolo by aj ešte pár dní tam zostať, ale už veci tak boli nastavené.

Domček sa mi do bieleho celý odel. Mäkkú a voňavú slamu stien a strechy prikryl mäkký a voňavý sneh... ako krásny kožúšok na krásnom tele...

a teraz v piecke pukoce a vonia pečená placka, vetrík cukrovými smrekovými konármi pokyvuje, a z okna vidím zajka, čo si hopká po bielej perine, čo mi pánbožko na sad položil.

Na jazyku sa rozpúšťa chuť sušeného jabĺčka s orieškom, čo mi darovali milé bytosti.

Mňam.

A tiež ku mne prišiel taký nápad, milá Lúka, že ak si okolo vianoc abo cez, dohodnete v Žiline nejaké stretnutie priateľov, môžme dať nejaké meditácie....buď na večery,abo aj na celé dni. Zo 3-4... abo u vás, -je to dôstojné hniezdo - , ale viac ako 3 páry sa pred krb nevojdeme, abo niekde na chate, čo sa dá dobre vykúriť. Veď pre niekoho sú vianoce jediný čas v roku, keď si dovolí vystrčiť z matrixu nos...:-)  (no,a aj ho tam cez vianoce práve pchám:-) )

 

dostal som dovolenie dať na stránku aj nejakké básničky- tak sú v prispevku Básne.

A ešte tam pridávam aj nejaké svoje.

SMS

 

Keď vyjdeš von, nastav mi tvár pohladím ťa.
Vietor.
Ooooooooooooooooooooooooooooooooooo
Životryskové
Viem že vieš.
Strácam sa.
Strácaš sa vo mne
Strácam sa v tej, čo sa stráca vo mne.
Čo zostáva
Je 2x spolu.
oooooooooooooooooooooooo
Ten bod je tu.
V jej áááách! mizne tvoj svet.
Jej áááách! je tvojim tichom.
Sladké a plné stratenia.
Áááách!
Oooooooooooooooooooooooo
Už to ide, už to ide......
-miesto výbuchu
Striebristo zlaté slnce
vyhupne sa nad obzor
A v tom svetle mizne svet.

Zmizne v ňom dnu, zmizne von.
Zmizne ja,
Zmizne ty.
To čo ostáva,
Sú sladké modré vlny.
Do zbláznenia.

A niekto príde s hodvábom,
Aby vám pomohol pristáť.
nekonečne tichý
nekonečne hlboký nekonečne jemný....
Ako to, čo prúdi z miesta,
Kde predtým bolo
Vaše telo.
A aby bol vesmír plný,
vieš-
Boli ste tam spolu jeden.



Deň "D"
Vietor, a čo budeš robiť 21.a 22.? ja to neviem s istotou ale cítim, že by sme sa mali stíšiť, meditovať a byť pokorní

dala by som si jednu tantru  pohár vína voňavého oleja a teplý ohník :)
--------------
Áno. To stíši a uvoľní myseľ.
V tie dni budem veľa meditovať a potom tvoriť obrazy. A budem sa pozerať do srdca, ktorý najviac hreje...
Budem dávať Zemi čo najviac potrebuje...lásku, pohladenie, spätosť...urobím nejaký obrad pre jej uctenie... Viem, netreba to Zemi, ale mysli človeka...
Budem celou svojou silou jej milujúci syn...
Ďakujem za krásnu otázku, krásna Lúka...
to sa ma Boh pýta skrze Ženu....

Hrdzavý spolubývajúci

Už to tu.
prišiel.
Pozrel na mňa zhora a povedal:
ak ma chceš, musíš si ma získať.
-ikeď som k tebe prišiel sám.
A tak kladiem na misku trochu syra a lapenú myš.
Viem.
Do rána oboje zmizne.
A onedlho príde čas, že vyskočí na moju posteľ do kožušín.
Obaja hráme túto hru.
Obaja už vieme, ako bude.
Tak vitaj, ty, čo si ešte neprišiel.
--

 

No. vyzerá to tak, že prišla zima a Blaščák nemá inej roboty, len za počítadlom sedieť a kilobajty míňať.... Tak je.

Ale veď vari na to je zima, aby si človerk mohol v pokoji o krajšom živote podumať....A tak dumem, a aby i vám bolo veselšie, tak nahlas.

 

                                                     - a takto vyzeráme dnes.........

 

18022011002.jpg

 

 

 

A

 

14.12.

Júúúj, to bol ake krásny deň! Bielunký, čistučký, jemne mrazivý, plný pokoja a ticha....len keby tie kríže tak skurvene neboleli....:-) -to bol vtip.

Bolia, ale iba pri neopatrnom pohybe. A nebyť toho, asi by som si nenašiel čas stratiť sa v kožušinách na palande, dosýta sa povyvaľovať a podumkať v pokoji o chode sveta okolo...

I som okolo domu niečo porobil, až mi líca živou sčerveneli, i som si orieškov natĺkol a s hruškami, čo sa mi v pivnici ešte na hruškovo-octovú kašu nezmenili- zajedal. A iné mi ani nebolo treba. Vari na večeru zobnem čosi kukuričnej kaše... a i som si hokkaido z komory doniesol, lebo tak krásne oranžovočerveno na mňa žiarilo, ale oriešky a hrušky stačili.

A tak som sa pustil do vybavovania odložených listov.... jeden som dostal, že:

 

čo si myslým o sexuálnom pude a sexualite?

-no, odpoviem, ale mi p rosím prelož slovo sex do slovenčiny....( poz: zaujímavé, v slovanských jazykoch slovo sex nemá rovnocenné vyjadrenie...aspon ja o ňom neviem. To znamená, že naši praotcovia a pramatere žiadny sex nepoznali.

Zrejme sa vedeli len milovať a prejavovať si to milovaním sa...

anglosasi zas robili lásku... no, to je už bližšie k sexu. Veď je rozdiel, či idem lásku robiť, a či ju prežívam, a keď mi už tryská ušami, pudí ma to k tomu, ju prejaviť...)

 

Dostal som krásnu odpoveď, podobnú by som nezosmolil ani Ja Sám Veľký a Múdry....

Ževraj:

Mal som na mysli fyzicke spojenie dvoch duchovne prepojenych ludi, ktori sa lubia.

Sex som napisal preto, lebo sa o tom vsade pise, ze je zaklad zdraveho vztahu, ludia ho potrebuju pravidelne. Aj ked pravidelnost pre kazdeho je ina a potom vznikaju partnerske nezhody a aj nevera a pod.

Myslim si spravne, ze by ludia mali mat radsej duchovno - fyzicke spojenie menej casto ako len bohapustu j....ku kazdy den.

-tak toto ja nevolám sex, ale Milovanie.... -chvála ti, pisateľ za toľko citu pre vec....poteší.

 

Myslím tak: ak je všetko zdravé, je bytosť plná inej bytosti a zároveň ju napĺňa sebou samou. To je duchovné spojenie, zjednotenie... a keď je to už k neudržaniu silné, prepukne to do hmoty... alebo ak chceš: táto myšlienka preplnená citom sa zhmotní v tele.... príde pud – niečo, čo ťa pudí k niečomu – v tomto prípade k zhmotnemiu svojej lásky – a tak sa zrodí nové božstvo. Volajú ho dieťa....

Všetky iné tvary a spotvorenia tejto sily pokladám za menejcenné. I keď použiteľné.

Ale všetko z citu zrodené sa dá použiť znova v obrátenom slede.

Napríklad:ak z veľa citu napíšeš báseň, prečítaš ju o 10 rokov, cit sa vráti... alebo aj nie.

A tak má zmysel pre nezdravé mysle – akými sme vybaveí – pripomínať si lásku skrze formu....

Ak si ju potrebuješ pripomínať denne, nuž, pripomínaj...

Kedysi som i tu písal, ako ma jedna žena podozrievala, že sa mi sex s ňou nepáči, preto nikdy nezačínam... páčil. Ale mne stačilo keď som ju – pritúlenú – vnoci počul dýchať mi do uška...bolo to pre mňa viac ako milovanie. Tak som sa ňou napĺňal, ale ona mnou nie, lebo spala... a i si myslím, že vzájomné pritúlenie neprežívala tak silno ako ja...

Tak aj milovanie je ako báseň: niekedy je brána k citu. Ale niekedy nie...

Milovanie, ktoré je bránou k citu ja nazývam tantrické, pretože rozvíja vedomie (ja som ty a ty si ja a spolu sme Jedno a sme z Jedného v Jednom...:-) -to som teraz vymyslejl ja sám! :-)

Milovanie, ktoré nie je bránou k citu, ja nazývam dráždenie slizníc.

Pred týždňom som jednej 72ročnej nemke povedal, aby robila so svojim 80ročným mužom liebemachen.  Prekvapene na mňa pozrela - a tak  som dodal: my mladí ešte musíme k tomu robiť spústu smiešnych a zbytočných  pohybov. Ale vy , starí, už môžte robiť lásku – preklad liebemachen – aj tým, že sa dotýkate vzájomne malíčkami...

 

Anglický lord po svadobnej noci vraví svojej mladomanželke:- majlejdy, dúfam že po dnešnej noci otehotniete a ja už nebudem musieť znova robiť tie smiešne pohyby....

 

A ešte to vidím aj energeticky: mnísi nesexujú, pretože túto energiu užívajú inak.

Pre duchovný rozvoj.

Ale dá sa využiť aj na liečenie...

 

Ak je, milý M, tvoje milovanie vedúce k tozvoju Vedomia, tak čím sa viac miluješ, tým si bližšie k Bohu.... až s tým raz celkom prestaneš, lebo sa staneš ním.... tak už niet kam bližšie. Potom ťa to prestane pudiť.....

 

A ešte: u mňa sú milovanie sa s inou ženou než životnou partnerkou a nevera 2 rôzne veci. V živote si to dovolím, avšak nerealizujem...

takže svojej milej nesľubujem že sa nebudem milovať z inou, ale sa nemilujem... myseľ dovolí, ale duša je akási monogamná, či čo. :-) .

Mal som priateľa, gigola. Zarábal si tým, že obšťastňoval ženy. Rôznym spôsobom, okrem vniknutia lingamu do joni. Lebo bol ženatý. A chcel zostať svojej žene verný. Myslým že to bol veľmi vysoko morálny a milujúci muž....

Moja rada: začnite s milovaním celkom inak.

Choďte na kurz partnerskej tantry (to nie je o svingerakciách, ale o objavovaní toho druhého a i seba samého), dávajte si aspon 1x do týždňa nemilovacie tantrické masáže a dotykové meditácie, dotýkajte sa veľa a nie len vtedy, keď chccete sex....

a konečne....je jedno, či milovanie každý deň, alebo len na vianoce. Dôležitý je súlad. To, či ste obaja spokojní.

.

 

Sladko spiaca ,tíško dýchaš, milá.......

počúvam uchom, srdcom, dušou.....

mäkká blaženosť sadla na peľasť postele.........

Stratil som sa v tvojom dychu. áááááách...

     .

ako more

Voniaš chlebom, celá, celučká

Vlníš sa ako more

A ja sa ponáram

Hlbšie

hlbšie

hlb...

 

1512.

Niečo sa deje!

Zobudil som sa naobed.

Hm. Možno pre niekoho nič zvláštne... ale pre mňa veru čudo!

Šiel som spať okolo polnoci nie ako bežne o druhej, a teda som sa mal zobudiť okolo šiestej... Predtým žiadny flám, prebdená noc, nedospalosť, ťažká práca... naopak. Včerajšok strávený vo veľkej pohode.... normálne po 10tich dňoch si urobím, ak si to myseľ praje – nespaciu noc... a teraz 12 hodín spánku! Na také niečo si nepamätám.....dokonca ma nezobudilo ani hrubé črevo ani močový mechúr, a tie sa aktivujú bežne – či si to prajem abo ňe – o deviatej...

Zobudil som sa do ticha. Bežne otvorím oči a som plný aktivity. Teraz som len otvoril oči a zostal tak, ako po meditácii...

A som si spomenul na mail od Lucie Bílé, že sa otvára akási brána od 12.12.o12.12 do 21.12, do 12.12.... no, tých otvárajúcich sa brán som za posledný rok zažil vari na každý deň jednu. A i včera som si povedal: tak, Lucia, nech sa ti v novom priestore za bránou darí -ako zvyčajne, keď má niekto dojem, že sa mu otvára nejaká brána.

Tak vari naozaj nejaká....... a vôbec: za posledné dni sa cítim akosi pridobre.... potichu.... jemne.... lepšie sa nehýbať a nerušiť tok mysle (pod týmto pojmom nemyslým le myslenie, ale predovšetkým vnímanie toku mysle – pocity, emócie, energie a vše ostatné. Mysel tečie ako rieka a myšlienky sú len jej vlny. Ale rieka je viac, ďaleko viac ako vlny.....).

A mám chuť upratovať a skrášľovať a robiť podobné nezmysly.

Tak dnes tomu dám čas a preskúmam, čo za haluška (koncept, konštrukcia,zloženina myšlienok pospájamá do vzájomných súvislostí alebo radobysúvislostí) sa to tlačí z podvedomia.

Zatiaľ mi to tak vychodí, že dochádza k nejakému preprogramovávaniu. Čož by bolo ok, keby som si vedome vytvoril nejaký iný, nový program a chcel ho inštalovať. To som kedysi aj aktívne urobil a dopadlo to tak, že som mal zničohonič 24 hodín 39.6, žiadna nádcha, bolesť, zlý pocit...nič také. Len som ležal, gúľal očami a hmlisto vnímal strop nad sebou.... A ráno som vstal ako rybička a pustil sa do práce ako obvykle. No a program ktorý som si zadal sa spustil...(samozrejme, i s chybami,ktoré som doň nechtiac alebo neznajúc vložil, i s nedostatkami výkonného zariuadenia...= nainštalujete dobrý a rýchly program do starého pomalého počítača....)

Ten môj počítačje BIO, preto môže rásť z programom. Našťastie. :-)

Ale teraz som vedome neusiloval o žiadnu zmenu....

Ale predsa! Veď som si zadal program ohľadne 21.12 a po!

Môžem teda pokojne spávať. Vesmír funguje!

A ešte: obvykle trvá niekoľko dní,než dám čosi čo napíšem na web.

Ale teraz mám pocit, že treba hneď!

Ďalšia moja haluška? Možno.

 

A takéto som dostal na druhý deňmaily:

 


Vladko ja som sa zobudila do slnieckoveho mraziveho prekrasneho rana ...hlbokymi nadychmi na terase som chvilku meditovala,dychala tu krasnu slnecnu energiu,rozzriarila celu svoju malicku bytost a dakovala,dakovala a dakovala za kazdu minutu mojho zivota,za vsetkych ludi ktorych som v nom stretla, srdce mam dokoran a tolko laasky citim,ze myslim,ze coskoro mi buchne hrudnik objimam srdcom vsetkych a kazdy strom,kazdeho zajacika co tu pobehuje... odlietaju tu divoke husi do tepla,tak im prajem stastnu cestu...citim v sebe Boha a Lasku a.... slzy mi pritom striekaju....deje sa nieco krasne,silne,citim to ale neviem to pomenovat...ani to nechcem pomenovat...len si to uzivam...som tak stastna a vdacna...len som to chcela s tebou zdielat ...krasne dni ti prajem a objimam na dialku ....Danka

AAAAAAleluja - presne toto mam aj ja ....to je naaadhera! Vesmir funguje a pripravil nam krasny program ....len sa usmievam a dakujem a dakujem...to je nekonecne blaho vo vnutri...som rada,ze je nas viac...viem,ze sme vsetci JEDNO! ...dakujem aj za teba ....AMEN!


oooooooooooo

A mozem to dať aj na w? vari sa hodí tým, čo sa zabudli v temnotách..


oooooooooooo


Vladko jasne ze to mozes dat na web, zdielanie svetla je potrebne ....suzniem ...milujem...dakujem...

oooooooooooooo

       _co k tomu dodať!  Asi:      

Ach..... No, čo ti budem....no veď vieš... Máš u mňa jednu dllllllhu a doooobru tantra masáž....
Objíííímam

Alebo odinakiaľ:


milý vlada, posielam objatia tam do ticha na kožušinku k oddychu.
ja takto ležím pospávam ticho hľadím nič nerobím, nikde nechodím celý týždeň
ba i dlhšie, len najnutnejšie. do roboty na skok a potom domov ležať.....

 

 

telo ako vlna

ako more

nekonečné

vlna ako vôňa
ako zmysly
zaliate slnkom

koža zohriata
teplá
vôňa ruží
preniká do tela

si vôňou
vlnou
morom
i mňou

prenikám
vlnou
prenikám

vlním sa
morom
prenikám vôňou

roztápam sa

stávam sa

ticho vzdychnem
a ponorím sa
...
tam
Alelujáááá

 Ďalšie pokračovanie v  denníku č.6, od 16.1., kde opíšem aj aj udalosti po 15.12.2012.

V TOMTO DENNíKKU PíšEM LEN O SVOJOM VNíMANí  JAVOV žIVOTA, NIE O  VšEOBECNýCH  PRAVDáCH ALEBO PRAVDáCH  DRUHýCH BYTOSTí.

Toto je zdôraznené pre tých, čo si moje pocity vzali osobne a vnímali to tak, že píšem o nich. Nie, píšem o svojom pohľade na nich a nenárokujem si právo vyhlasovať svoje videnie vecí za objektívnu skutočnosť. Ak nesúhlasíš s tým, čo o sebe čítaš, povedz si: hm, toto si ten Vlado o mne myslí. To je jeho názor. Nie moja skutočnosť.A ak sa vyjadríš, rád to pripíšem ako tvoj názor na môj názor, lebo aj to je život....  

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Boh-a-Ty a Lasky-plny Novy rok !

(Danka, 31. 12. 2012 9:32)

Pozdrav

(Miriam , 18. 9. 2012 8:15)

Vladimir, velmi pekne dakujem za zverejnenie Tvojho dennika, je pre mna vzdy potesenim a balzamom zacitat sa do jeho riadkov. Vies, ze si zvyknem na Teba spomenut a len tak si skusit predstavit, co asi prave robis? Pisem Ti to, aby si vedel, ze na Teba myslievaju aj bytosti, ktore si este nestretol (urcite je nas viac, co si v Tvojom denniku listuju). Prajem Ti na dialku len vsetko dobre, takisto aj Tvojim blizkym. :-)

Re: Pozdrav

(Ivana, 8. 10. 2012 1:38)

Prasne tak. Je nás viac. (Pozdrav aj pre Miriam) :-)

Nech sa Ti darí!

Re: Pozdrav

(Vladimír, 16. 12. 2012 9:10)

Milá miriam. Posielam lúčik z krásneho sadu. Lada nech je vždy s tebou. Ten spod slamy.

Nebude to len tak

(Aja, 5. 10. 2012 8:06)

Ahoj Vlado, neda mi nereagovať na Tvoj postreh o našich piesňach. Je veľmi zaujímavé, že práve toto napadlo prednedávnom aj mňa. Sedeli sme na v "našich horách" pri ohníku a vyspevovali country. Je to krásne a akosi spojené s prírodou. Ale nie s našou!!! Povedala som to ostatným a dlho sme rozmýšľali, čo by sme spievali - tak sme sa vrátili k ľudovkám - Na Kráľovej holi a tak. Snáď to napadá aj ďalších ľudí - asi je to vo vzduchu a dúfam a verím, že príde obrodenie. Vďaka Ti