Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


moj denník4 od5.7.11

16. 9. 2011

5.7.

Dnes je konečne po 4 dňoch pekne. Sejem si budúce jedlo a v duši je ticho, mier, ruky sa prehŕňajú kyprou, vlhkou vlažnou zemou. Je to niečo ako veľmi pomalé a veľmi vedomé milovanie, ale človek si vystačí sám... vlastne nie, jasné, že sme na to dvaja. Ja a Zem.

Minimálne polovica mojich dopestkov končí v konskom alebo kozom bruchu ako prestarnuté plodiny.. Škoda že sa nemôžem teraz najesť aj na zimu...Záhrada 20x10 je o polovicu väčšia než je pre mňa nutné. Je mi nezvyklé myslieť 60 dní dopredu, že čo jesť...:-) , ale učím sa.

 

V obore mi rastú štyri utešené kozičky. Sami, bez potreby mojej pozornosti alebo opatery. Len tak. Sebe a mne pre radosť. To je úžasné, ako je to na tom svete zariadené.

A každý deň mám 200g úžasného kozieho syra. Ale ten sa nevie spraviť sám, musím mu pomáhať. Ale rád, noriť ruky do teplej srvátky a pozorne, s citom a jemne z nej vytláčať a vyberať syr, to je kumšt. Vyžaduje to veľa všímavosti a citu. A kde je všímavosť a cit, je plnosť chvíle. Veď o tom je vari život. Či nie? A ako bonus syr a žinčica! Mňam!


 


 

13.7.

Teplo ako v lete. Cez obed šlouf ík pod slnečníkom.Začínam byť akýsi citlivý na vône. Predtým som bol na smrad :-) . Preto si robím do vázy kyticu... až tak hlboko som klesol... kto by to bol povedal, že budem trhať kvety na ktoré vidím z okna. Vidím, sú krásne, ale za sklom. A ja ich chcem cítiť (čuchom) stále. A tak si aranžujem. Nie kvety, ale vône. Keď vstúpim do príjemn e chladivého prítmia chyžky, ovanie ma medová vôňa Lipkavca, okorenená rebríčkom a svieža medovkou... ako do raja. Veľa času na rozjímanie o živote... som poloseknutý v krížoch a tak nemôžem žiadnu ťažšiu robotu. Tak sa stáva z utrpenia požehnanie :-) . no, a nad čím rozmýšľam: čo mi chýba na pozemku, že sa v lete, keď je tu tak úžasne – hodlám vybrať na 2 mesiace preč...Liečenie. No, to je služba. Nie potreba. Vipassana: koná sa len pre potreby bytostí, ktoré to potrebujú. Mohol by som to nevziať, ale pripadal by som si nejako čudne. Veď: čo viac môžem dať bytosti než svoju skúsenosť v práci s mysľou? Čo úplne zmenilo môj život? Čo ho rozsvietilo, ako keď otočíte v tme vypínačom? No jasné, láska. Ale tá tu bola stále, je a bude. Len oči pre ňu neboli. A preto vipassana. Ako posiľovač zraku. Menič života. No a potom Ukraina a Rus... vidieť nové, posilniť sa vo viere a v tvorbe...to, čo ma hlavne zaujíma je spoločný život osadnícky. Ten sa tu nedeje. Alebo len veľmi obmedzene...a ešte niečo. Zrejme si tam potrebujem riešiť karmu, lebo ma to tam ťahá nejako divne...akoby z hlbín. Akoby som sa po rokoch mal vrátiť domov. Ale tento domov vôbec nepoznám, nikdy som tam nebol a mám o ňom len predstavy, ktoré vôbec nemusia súvisieť s realitou... no, a okrem Sloveniek a Češiek sa mi páčia aj Rusky... :-). To bol trochu vtip. Ale nie celkom. Šiel by som tam, aj keby v Rusi žili len muži :-). No, hádam sa nechám prekvapiť. Takže výsledok dnešného rozjímania: mám potrebu niečo robiť s týmto svetom aj cez mysle iných. A ako to bude na gazdovke vyzerať po dvoch mesiacoch mojej neprítomnosti? Hm, to ma trochu trápi. Závisí to aj od toho, či sa niekto ozve, ako výpomoc... a tak dávam Bohu na známosť moju vôľu: Bože, ak chceš aby som absolvoval leto mimo domova a v pokoji, pošli sem niekoho miesto mňa... veď vieš, je lepšie mať veci na poriadku a ďakovať, ako modliť sa aby si zjednal poriadok ty....


 

 

ˇ30.7.

Dostal som žiadosť napísať niečo o mojom jedálničku, že reku ako sa dá vyžiť z 13 kč na deň... nuž teda-

Moja dnešná strava: raňajky o 10tej v mrkvovej hriadke. Maskoval som ich jednotením mrkvi... a ďalší riadok so sladučkým hrachom...úžasná kombinácia!

Obed o cca 18tej, šakát s mangoldu, červ.a zel.šalátu, lobody, reďkovky, vodnice,mrkvi, kozieho syra -všetko moje -, a 1čl oleja, 1čl olív, k tomu domáci chlieb z čerstvo namletej múky z pšenice z miestneho družstva po 4kč kg, 2 krajíčky, Alebo niekedy pšeno alebo pohánka. Zatiaľ kúpené.

Medzi tým maliny, ríbezle, čučoriedky.

Večera o 23, pre lenivosť kornfleky s kozím mliekom, inak bežne šalát ako na obed, len viac koreň.zeleniny a obilnina podľa chuti.

Veľmi jednoduché, ide to akosi samo, nemusím nič riešiť. V lete obyčajne nevarím. Teraz 80% stravy zelenina. Ale nie každý je na to nastavený, pred dvoma rokmi by som bol na takej strave uhynul, teraz sa pri nej cítim skvele.

Spať chodím okolo 2-3tej ráno. Preto si môžem dovoliť večeru o 23tej... Pomaly al e iste spejem k tomu, že strava pre mňa prestane existovať, ostane len práve odtrhnutá a zjedená zelenina...preto sadím veľa kvaky a vodnice, lebo z toho sa dá krásne najesť.

Ale predpokladám, že v zime dostane moje telo iné chute. Nechám sa prekvapiť.


 

Za čas čo som sa neozva, boli tu 2 dlhodobejšie návštevy-priateľ Slávo so švajčiarska a priateľka Karin s dvomi deťmi. Ale pretože skoro v kuse prršalo, neuskutočnil som ani tretinu z toho, čo som mal na mysli, že by ohli dostať... Tak nabudúce. A potom sa roztrhlo iné vrece s návštevami a ja som to využil k urobeniu žatvy na susedovom poli, čo m u ho na jeseň omylom poorali a on to ne-omylom posial ďatelinou a ražou. A tak hajde, zapriahnuť kobylu do vozíka, naložiť kosu a návštevu a davaj na pole... kosiť, znášať „hrste“, robiť povriesla, krorými sa viazali snopky. Keď sme toho mali dosť, davaj, žitko na voz a domov... pekný deň to bol, a spalo sa fakt dobre... Tak teraz povedzte: je to žitko zadarmo, alebo stálo 600kč cca15 kg, rátané 100 kč na hodinu práce?! U mňa je zadarmo, lebo som rád, že som sa mohol zadarmo pohrať. Ale keby som ho mal predať, tak 70 kč za kilo...:-) . A tak som si pri tej príležitosti spomenul ako pred týždňom stádo kombajnov zožalo 60 ha okolitého poľa za 1 deň... no, zmiešané pocity. Čo by som jedol nebyť tých obrovských zvierat bežiacich po poliach, vydychujúcich spálenú naftu ,žerúcich obilie a pľujúcich zrno? Neumrelby som hladom? Oj, ťažko by bolo o 10tich kilách raže zbieraných 6 hodín. Ale viem, prežil by som.

Keď prestane pršať (dnes zas celý deň), vyrazím do obilia znova. Už sa teším. Len mi je ľúto od toho o týždeň odchádzať.

Na meditačný kurz sa prihlásilo akosi veľa ľudí. A tak si tam ako inštruktor určite váľať šunky nebudem... no, načase aby sa tie rodové statky rozšírili po krajine Slovenskej a Českej a ľudia potom nebudú mať potrebu behať po meditačných kurzoch... ale zataiaľ je to to najlepšie, čo im môžem ponúknuť pre nerušené plynutie...

Práve som sa zahryzol do uhorky, ktorú mi doniesla Hanka so svojej záhrady. Domčekom sa rozlieha krásna svieža vôňa, lahodná chuť šteklí jazyk... prečo tie z lidla vôbec nevoňajú?

A dnes som zožal prvú naozaj zrelú paradajku. Tentorok vyšli nad všetko moje očakávanie, a ak mi dcéra písala, že keby som videl jej paradajky, bol by som na ňu hrdý, tak jej môžem smelo napísať, že som na ňu hrdý aj keď nevidím jej paradajky, a na seba som hrdý, lebo vidím svoje. Ale – úprimne- aká je na tom moja zásluha? Sadeničky od priateľa, voda od boha, živiny od zeme... no, spravil som jamky a dúfal, že tie úbožiatka predsalen prežijú...A teraz je tam džungľa, z ktorej hodlám nejaký čas žiť. Keby som nevedel, že ma Boh miluje, a že to všetko tak skvelo vymyslel pre mňa, pripadal by som si trochu ako príživník.


 

3.8.

Dnes som odložil kone k priateľovi na východné úpätie Šediny, ktorý potrebuje „pokosiť“ pozemok. Oj, bez nich sa cítim ako nahý... a tak budem musieť hopsať cez kopec, aby som si spravil furmanku.... ale tak som usúdil, že je na hlavu postavené ak moje kone zušľachťujú a hnoja čo i blízku, ale družstevnú lúku a osadnícke zostáva traktorom....

Dnes som spravil koze Srnke nový priestranný dom z paluboviek. Má i kolieska, o jeho prah je Srnka priviazaná, a keď vypasie okolie domčeka, presuniem ho i s ňou o meter ďalej. A voda zo striešky bude stekač rovno do vedra na pitie.

Konečne trochu leta. Všetko rastie ako v máji, aj nový šalát.

A včera som si v Kauflande kúpil 3kg broskýň za 13 kč kg. Tak som sa tešil, reku spravím si hody... ale hody sa nekonali. Broskyne boli absolútne bez vône a chuti. Veru, ani za deravý groš nestáli. Mŕtve a inertné. Chutili ako mokrý polystyrén. Také som ešte nejedol. A ani už nebudem. A to je trochu i odpoveďou na Danielov komentár z webu: vtaj či ma nevysiľuje tak málo stravy,že on by při nej už vari ani nežil...(ak to nie je celkom presné, odpusť Daniel). Ak člověk požíva energeticky prázdnu pottravu, potrebuje jej veľké množstvo, aby prežil. Spomeňte si na domáci chlieb z domácej múky, oproti profi-kúpenému, alebo koláč starej mamy oproti cukrárenskému, domáci lekvár oproti profi z obchodu....Moja mrkva je omnoho kratšia, tvrdšia, menej vodnatá a menej cukrová ako tá z holandska...ale je ozajstná, chuťovo plná, zješ 3-4 korene a je ti dosť na pol dňa...

Ako som už písal, žijem si v hojnosti, a keď nedopestujem niečo, na čo mám chuť, tak si kúpim, a radšej o trochu viac... ale je toho kupovaného čoraz menej, bo telo je čoraz menej spokojné s kupovaným, akési prázdne sa mu všetko vidí, i to, čo je iným dobré. Ale človeku so záhradkou je jeho horkastý a tuhý šalát chutnejší, ako ten krásny, krehký a sladký z veľkoobchodu. Záhradkári, nie je tak? Veď nie šalátom či rkvou sme živí, to je len nosič pre živu-energiu. Kto nerastie, ten všetku zjedenú hmotu dá zas preč, do prírody, a tak to má byť... telo si ponechá len energiu. A v podstate ide len o to: dostať energiu určitej kvality.

A ďalšia vec: príjmanie. Ak člověk ťažko príjma to, čo je okolo neho, aj bude potom ťažko príjmať živu, čo doň vstupuje. A veľa zje a málo živy strávi-prijme. Poznám to, tiež som jedával za troch....:-).

Pre zaujímavosť: dnešná strava: o 10tej 3 mŕtve broskyne, o 14tej jeden poriadny mesiačik veľkej dyne (kupaval som ju s trošku ťažkým srdcom, lebo dyňa je 98% vody, a voziť vodu z maďarska do Čiech vidím ako energetický nezmysel, ale utešil som sa, že lepšie vodu v dyni ako v plastovej fľaši :-). - alibi. Nafty sa minie toťko isto. -ale kúpil som. Takže napriek tomu, že dnes bolo horúco, vypil som deci vody.... stačilo, ostatné dodal tem mesiačik dyne. Potom okolo 18tej 2 miestne jabĺčka. O 22.30 som si udusil na oleji domácu cuketu na domácej cibuli (– ktorú som odtrhol, keď ma ráno pichla včela - priložil som plátok . Ten, zo strany koreňa – vdychoval som účinné látky z cibule, predstavoval som si, ako neutralizujú jed, ako to telo rýchlo spracováva a čistí, ako je to hračka pre také veľké telo spracovať takú malú kvapku jedu...venoval som tomu niečo cez 5 minút, a hľa, malík na nohe ani len neopuchol... a tak som sa ďalej zabral do práce a aj som zabudol... A teraz neviem, komu alebo čomu poďakovať za ten malý zázrak. No, tak ďakujem Všetkému).

To bola prvá tepelne spracovaná zelenina od jari, alebo vari ešte zimy... ale telo si ju vypýtalo, tak som dal. A padlo k blahu. No, a k tomu za hrsťvarenej pohánky a trochu syra od Srnky...teraz dojí 2 litre a denne zjem tak 120g syra, to je asi z litra mlieka. A cez den som vypil ešte 3dl kyslej kozej fajnej žinčice. A teraz o pol druhej vnoci vyjedám ha hrsť lieskovcoc a hrozienok. To je všetko. Pracoval som fyzicky stredne ťažko, alebo stredne ľahko, ak chcete:-). A cítil som sa zdravo, mocne a sviežo, i keď som cez obed robil Srnkin domček na slnku. ako tak o tom píšem, uvedomujem si že kedysi strava a veci okolo nej zaberali naozaj obrovský mentálny priestor. Vtedy to bolo asi niečím dôležité... ale teraz ma to trochu obťažuje, starať sa nejako špeciálne o žalúdok, i písať o tom tak veľa....ale píšem, lebo je to moje poznanie.

A potreboval by som poradiť, keď píšem v OpenOfis-e, opravuje mi „ako“ na „jako“, a neviem, čo s tým. ?.

Na zajtra mám nejaký bombónik z duchovného vývoja jednej bytosti. Teraz je ale na to už neskoro, bo musím ísť spratať sadenice kapusty skôr ako slimáci, a zakryť snopy nakosenej raže, lebo na ráno hlásili dážď. Tak brú noc, vlastne bré ráno, bo za chvíľu už vari svitať bude. „Svitaj, bože svitaj, aby biely deň bol, aby som ja vedel, v kerom dome som bol.....“


 

27.8

Tak,konečne doma – po 17dňovom výlete. Uplynulo to ako voda, na zásede sa čas akosi neráta – vlastne sa člověk dotýka jeho nekonečnosti....a ilúzie.

Z pochôdzky po Rusi a Ukrajine nebolo nič, tak hádam o rok. Teraz sa mi to videlo priveľa byť tak dlho z domu.

Horúčavy som prežil úplne skvele, v 35 st. Som fúrikoval hlinu na strop pivnice, čo si budujem při dome. Po tele sa lial pot, svaly sa napínali, hlava prázdna, ale veľmi čulá. Akoby som bol na slnečný pohon. Len cez obed som si zaliezol do lesa pod smrečky do hojdacej siete, z 36 st. Do 26... skoro som potreboval košeľu s dlhým rukávom.

Teplá sú na rodovom statku úplne iné ako v meste... je sice horúco, ale dá sa voľne dýchať. A navečer hajde k prameňu zmyť z tela soľ, ktorú mi ešte neoblízala koza Srnka pri podvečernom dojení. To je jej obľúbený šport.

Ani sa mi k jazeru nechcelo, reku, určite tam bude nátresk....

No. stačilo pár hodín a zas žijem v inom svete.Už niekoľko hodín leje ako z krhle a teplomer ukazuje 18. Život je hra.

 


 

Jedna bytosť ma oslovila, že sa jej deje samovoľne niekoľko krát denne stav podobný orgazmu , ktorý prichádza znenazdania a bez príčiny, v najrôznejších situáciách, a že čo to je.

Pretože aj ja som si prechádzal týmto štádiom duchovného rozvoja, nemajúc o tom správu, rozhodol som sa o tom iečo napísať.

U mňa to vyzeralo ako dosť silné záchvaty slasti prichádzajúce úplne nečakane bez ohľadu na situáciu v ktorej som sa nachádzal, trebárs pri šoférovaní v dopravnej špičke, alebo pri čítaní technickej literatúry, semtam pri meditácii, ale tam by sa to dalo vysvetliť... záchvat slasti bol sprevádzaný spomalením pohybu mysle, akoby trochu zastala, telu sa nechcelo hýbať, od slasti sa všetko zastavilo, prižmurovali sa oči.....Ak som musel reagovať (v dopravnej špičke), vyžadovalo veľa úsilia udržať bdelosť a neprepadnúť sa do toho sladkého nehybného prežívania. Vtedy myseľ odložila -alebo sa snažila odložiť- všetko čím sa zaoberala, chcela sa v tom pocite rozpustiť. Vtedy ma nenapadlo pomenovať to orgazmický stav, hoci to bol, volal som to, že ma prepadla slasť.

Tá bytosť to prežívala takto: „Je to podobné orgazmu, ale pri normálnom orgazme sa začína chvenie odnútra k vonkajšku. Tu to však ide opačne: od vonkajšku do vnútra.“ To súhlasí i s mojim pocitom, keď som sa často cítieval v tých chvíľach skôr ako obeť, než jako jej tvorca.

Úryvok z mailu:

Ak to prirovnávaš k orgazmu, tak v ňom ideš od "seba" k bohu. V tomto prípade "ide Boh k tebe". A to, čo môžeš s tým spraviť: - Naštartovať to čo najčastejšie, potom to nechať bežať a do toho nijako nezasahovať, len zažívať v "stojatej mysli", a v hlbokom a tichom pokoji.Neskôr sa to naučíš zažívať i v plnej prevádzke. Myseľ je tichá, rozšírená, rozprestretá, jemne ale jasne sústredená. Ponára sa pasívne (je vťahovaná) do jemného ale "jasne cíteného "toku (ty to vnímaš ako chvenie). Nesústreď sa na to odkiaľ kam. Pozeraj sa na to ako keby si sedela vysoko na skale a pozerala sa na modrú stužku rieky. Vidíš ju ako celok (stužku) a nezaujíma ťa odkiať kam....

To je ideál, ale má to mnoho nuancí. Nerob z toho cvičenie, len dovoľ nech sa to udeje.

 

To je tiež dobrá príležitosť kultivovať sex, byť dlhšie tesne pred orgazmom (životrysk-môj a presnejší výraz) rozťahovať ho do času, skúmať ako naň pôsobí dych, pracovať s jemným dotykom (pávie pierko a pod.). Dávať ho i brať, masáž i automasáž jóni a hrádze teplým vonným olejom, krúživá automasáž prsníkov aspon 2x denne po 3 minúty, no, a samozrejme meditácia pokoja mysle.

Tvojho hmotného života by sa to nemalo týkať. Dávaj pozor, aby si neuletela do "neba", lebo žiješ na zemi.

No, držím palce.


Má to byť čoraz jemnejšie a jemnejšie, nebude v tom toľko "sily" ale viac slasti a priestornosti.
Myslím že ešte nie je čas na Stojaci dych (bytosť spomínala, že sa jej na dlhší čas vytráca dych), ak zastane, môžeš ho nechať tak, alebo začať sa jemne a pomalinky nadychovat, možno bude chcieť telo jemne sa vlniť, dovoľ mu to.
Fyziologicky je to spojené s nadmerným vylučovaním niektorých hormónov


 

Na zmienku o opakovanom sne s bielym hadom, ktorý ju chcel uhryznúť – už si teraz nepamatám, či sa mu to podarilo, som napísal:.
Biely had je symbolom Vznešenej kundalíni - vznešenej od slova vzniesť-. Ak vieš, uvedom si v sne, že ten had si ty. Splyň s ním alebo vstúp doň. Staň sa vtedy akoby hmlou, duchom, krorého nemožno uhryznúť lebo nie je z hmoty ale z hmly. a vojdi doň. Jeho zuby ti môžu ublížiť len keď zhustneš strachom. Had je tvoj pomocník, súčasť teba.
Držím palce i Živu.


 

Tieto stavy sú príjemné, avšak možno ich kultivovať a zjemňovať a rozťahovať do času až sa stanú spôsobom existencie. Môžem to pripodobniť k radosti: Ak vyhráte v športke 10000 euro, môže vás zachcátiť veľmi silná vlna radosti, člověk výska, skáče, plieska sa od návalu emócií po stehnách, ba ho i šľak od radosti môže trafiť.... Ale všetko je to veľmi silné a hrubé a určite sa nedá v tom žiť viac ako niekoľko minút... nakoniec ostane po takej radosti rozrušená a vyčerpaná myseľ (homeopatia má na to presne určený liek:-) ) Ak máte radosť veľmi jemnú, tichú a pokojnú, napriek tomu hlbokú, môžte v nej vytrvať do konca života. Ak sa myseľ v tom čase oddá nejakému inému stavu (starostiam, bolesti), tieto sa dejú akoby napovrchu, ako vlny na hladine mora, ale tam pod nimi je radosť. A keď odoznie iný stav mysle, keď ho prestanete živiť, tak sa radosť zas ukáže. Netreba k tomu popud, netreba pre to nič robiť. Len prestať živiť iné stavy mysle. Radosť je tu, stále, jemná, tichá, pokojná, je našou podstatou, tým božím v nás.


 

 

Tak,konečne doma – po 17dňovom výlete. Uplynulo to ako voda, na zásede sa čas akosi neráta – vlastne sa člověk dotýka jeho nekonečnosti....a ilúzie.

Z pochôdzky po Rusi a Ukrajine nebolo nič, tak hádam o rok. Teraz sa mi to videlo priveľa byť tak dlho z domu.

Horúčavy som prežil úplne skvele, v 35 st. Som fúrikoval hlinu na strop pivnice, čo si budujem pri dome. Po tele sa lial pot, svaly sa napínali, hlava prázdna, ale veľmi čulá. Akoby som bol na slnečný pohon. Len cez obed som si zaliezol do lesa pod smrečky do hojdacej siete, z 36 st. Do 26... skoro som potreboval košeľu s dlhým rukávom.

Teplá sú na rodovom statku úplne iné ako v meste... je sice horúco, ale dá sa voľne dýchať. A navečer hajde k prameňu zmyť z tela soľ, ktorú mi ešte neoblízala koza Srnka pri podvečernom dojení. To je jej obľúbený šport.

Ani sa mi k jazeru nechcelo, reku, určite tam bude nátresk....

No. stačilo pár hodín a zas žijem v inom svete.Už niekoľko hodín leje ako z krhle a teplomer ukazuje 18. Život je hra.

 

 

2.9

Ej bisťu, veď už je september!!! to nám to ale ubehlo! Tak ak dnešný deň. Len som sa zobudil, trocha pokochal životom a už je skoro polnoc... pokochal životom znamená, že som zrána kosil, keď uschla rosa – rýpal sa v zemy (robil políčko pre vysiatie pohánky – vari sa jej podarí ešte dozrieť, vozil som slamu z neďdalekej skládky aby som ňou prikryl zem, kde budú na rok paradajky a hokkaidá a kukurica a zemiaky, tiež som zrevidoval stav zeleniny v záhradke, k mojej spokojnosti je silnejšia ako sprievodné rastliny (po starom burina), len ma chytá panika z toho, že okrem paradajok nestihne zjesť vari ani štvrtinu úrody. No, ani nie čudo, lebo stáva sa zvykom, ako i dnes – raňajkovať o šiestej večer, a to mrkvu z hriadky, okolo ktorej práve idem, potom po zotmení šalát z desiatich stredne veľkých listov mangoldu, hrste paradajok (najradšej mám divoké, tie, čo mi sadenice priniesol Bobek a mesiac po zasadení som ich už v duchu pochoval,lebo vyzerali plesňou umierajúce, zatiaľčo „riadne“, kúpenské kvitli a divočili v raste, dnes je to naopak. „riadne sú už ded, divočia a rastú divoké – a tie sú o niečo menšie ako čerešne, ale chutia ako naozajstná paradajka), trochu olív a oleja, k tomu domáci chlieb s kozím syrom. Dnes mi k tomu chýbalo masielko. V minulosti som ho prestal kupovať, lebo mi k jedlu nechýbalo. Ale dnes by som si dal. Čo mi chýba je tohoto roku ovocie. Okolité stromy ostali po jarných mrazoch bez plodu. V mojom sade sa skvie jedno jediné – zato však krásne - jabĺčko. Ešte zrejú maliny, ale dnes ich bolo len za hrsť. Chcelo sa mi o ne s niekým podeliť, a tak som pri zažívaní chute z nich myslel na Karin a jej deti...Dúfam že to k nim v nejakej forme došlo :-). A ešte som si pomaškrtil na aróniách, tohoto roku sú nejako omnoho skôr – ale z toho sa najesť nedá. A tak sa dokrmujem kupovanými broskyňami. Niekedy zaveľa nestoja, ale tieto boli dobré. Chutili ak broskyne.


Tieto dni žijem okamžik za okamžikom, plno a slobodne... chodím ,s koníkmi na drevo, niežeby som musel, ale chce sa mi, užívam si  fizyky  tela, pozorujem akoby zvonka, ako sa na  opálených rukách napínajú pri práci so sekerou svaly, ako sa hrudník rozširuje pri nádychu donekonečna, ako sa telo napne a vystrelí aby hodilo brvno smerom k vozíku, kde trpezlivo , čaká Nastenka, niekedy zastanem v práci a pozorujem objavovanie lesa Lailou, ktorá nemá problém ako tank vcválať do kopy brván... potom ideme domov, s plnou károu voňavého borového dreva, ruky ulepené od živice, unavené a voňavé... Doma vypriahnem, nechám kobylky v dôvere voľne pásť po pozemku (kým sú hladné, všetko ide ako po drátku, ale keď sa už napasú, vedia vymyslieť neuveriteľné lotroviny ( :-) ), potom sa vrhnem na čínsku kapustu, ktorá mi dozrieva a paradajky, postupne sa prepracujem k  jahodám, malinám, zakončiac aróniami.... Deň prejde ako voda, vlahý, vońavý, slobodný, sýty....Je v tom niečo prastaré, hlboké a pokojné. Krochkám si v tom ako prasa v žite.
A konečne som sa dostal aj k mláteniu  raže, čo sme s Milušou nakosili, snopov naviazali, pekne povrieslami, na voze domov doniesli. Vari mesiac  snopy na tú chvíľu čakali, a včera sa dočkali.
Veru, krásna to práca v podvečer, keď sa už horúčava na večernú vlahu mení, konopnô plachtisko prestrieť,  na ňu 6 snopkov hlavami k sebe, a cepom  v takte po nich,o chvíľu i košeľa musela dolu,  len tak zrnko fŕkalo. A veru za vrece nafŕkalo. Bude že to v zime chlebíček!
A nakoniec to naj: ruky do kopy zrna vnárať, spojené hrste  plné mlatby k nebu dvíhať ako  k požehnaniu, a nechať padať a vetrom previevať, plevy od zŕn oddeliť...veď to je bohatstva a hojnosti sa dotýkať a vlastnou rukou ho číriť za pomoci živlov...  To je vlastne esencia tantry.
I krásna slama mi zostala, ak by si sa rozhodla deťom  postieľky vystlať, miesto umelých madracov, prinesiem. Voňavá je, z biozrna, nestriekané, chémiou nehnjené, na omak hodvábna a mäkká, mlátil som bosý(bo mlátenie je pre mňa obrad nevídaný- v  bielych ľanových gatiach, vyšívanej košeli naboso, by som zem pod nohami stále cítil), a prejsť bosou nohou  po nej  potešením bolo.
A dnes som nedeľoval.
Na kobyle som sa vycválal poľom i lesom  dosýta, bez sedla, košele  a naboso,   obom nám chutilo. aj som si zaujúkal, od rýchlosti a radosti, ako jedno sme boli v tom cvale, Laila po boku, vše popredku - a Nasťa sa núkať  o závod nedala.
Potom sme sa pod slivkami všetci traja zachytili oddýchnuť si, občerstviť sa naozajstným ovocím. Aj som sa dopŕhlil, ale stálo za to.
A tak sme z nohy na nohu  s plnými bruchami  domov došli. No, budeme dnes všetci dobre spať!

Pomaly ale isto miznú všetky kopy  materiálov, čo som na ne nemal doteraz čas, všetko sa čistí, dokončieva, krásnie a funkčnie. Domček už spod fazule ani nevidieť. Vyrašil kozou ožratý vinič, podrástli slnečnice, že sa už pod strechu verandy nezmestia, všetko bujnie a rastie a kvitne, dokonca sakura sa zbláznila a  zakvitla niekoľkými ružovými nežnými kvietkami. Jar si z jeseňou pomýlila. Vidno, Japonka. Mal som rozrobených veľa vecí odrazu,  a teraz sa všetky končia.
No, tak si ja teraz žijem-života užívam. Hlava prázdna, telo v pohybe, duša v radosti. Tak ti z  toho posielam na ochutnanie...

 


16.9.

Predvčerom na moju žiadosť docválala milá Kruhomilas deťmi, a tak sme ich dnes naložili na voz, zapriahli koníka a hajde pokračovať v žatve... no, niečo sme nažali, naviazali, vymlátili (deti to neboli :-) ), a práve sa dopeká z tej raže chlebík. No a tak celý pozemok ožil detským džavotom a nebývalými aktivitami... Kozy a  kocúr dostali novú špilpartiu.... a nielen oni, i ja a Kruhomila. Oj, čerešnička na torte života. Mňam!
 

9.10.2011

Po noci plnej krásneho, jemného, i divokého, ale vždy hlbokého milovania a životryskov, ktoré sa takmer nedali prežiť píšem sms: "aúúúúúúúú – Miláčik, kde si?" No, zachutilo... zavoňalo...

Tak to je najnovšie.

Inak som sa rozhodol postaviť konečne tú saunu, no, mal som to v pláne dlho, ale po návšteve mojej Milej i s jej dvomi deťmi sa všetko urýchlilo... na moju posteľ sa zmestia dvaja dospelí a dieťa, ale 2 deti... no, to je už riadna tlačenica. A tak som sa rozhodol postaviť saunu ako detskú (alebo rodičovskú?) spálňu. Aby som si mohol dopriať prítomnosť týchto mne milých bytostí aj v zime... No, a to mi dodáva živy, som v pracovnom rauši, robím odkedy vidím dokiaľ vidím, pohybujem sa čulo, rýchlo, robota odsýpa, jedenie i spanie mi pripadajú ako zbytočné zdržania... no, workáč. Skoro. Lebo workáč uteká do práce pred životom, a ja si v nej ten život užívam. Po nociach ma chytá tvorivé nadšenie, vymýšľam nové zloženie slamených stien, strechy, strešné okno, ktorým bude vidieť na hviezdy, zemnej pece, vnútorného zariadenia, ale i výsadby okolo sauny – domčeka, aby tam bolo útulne, chránene a príjemne, aby ho nebolo vidieť a aby z neho bolo vidieť. Pretože bude dopoly zapustený v zemi, bolo treba vymyslieť ako s vlhkosťou a s vodou, a to bez použitia plastu....Všetko som vymyslel. Prax ukáže...

Bol som 10 dní na slovensku, 3 dni som robil joga-guru-a, tak som si rozhýbal staré zatuhliny, cítil som sa potom ako zbitý pes, telo akoby neladilo samé zo sebou.... Poznám dobre ten stav. Liekom naň je pokračovať v intenzívnom cvičení, dokiaľ sa nepouvoľňuje všetko. To je úžasný pocit! Ale s ďalším uvoľnovaním vyplávavajú nové stuhlosti, ktoré treba cvikom riešiť...to nemá koniec. Ale človek sa cíti čoraz slobodnejší a mocnejší....a tak je to potom trochu ako droga. Alebo nechať to týždeň tak, niečo zatuhne opäť, niečo sa uvoľní, proste, telo si nájde svoj nový, o niečo lepší režim...teraz sa cítim uvoľnene a príjemne, zohýba sa mi ľahúčko, i na koňa v bez sedla vyskočím o čosi ľahšie... Dnes je nedeľa a tak som si bol zacválať po kraji... jeseň je super!! Nech žije!

U nás jer stále všetko neuveriteľne zelené, ako v polke mája. Zrejú maliny, jahody, ostružiny, arónie, a ešte nejaké ovocie na kríkoch, ktorých názov si neviem spomenúť, plody sú malé ružovo-striebristé bobuľky, ktoré sú veľmi príjemne voňavo-sladko-kyslé. A zažil som s nimi toto: Robil som akúsi prácu, pri ktorej mi začali krehnúť od zimy ruky. Isto poznáte ten pocit: z nosa začne kvapkať, telo prestane poslúchať a túži len po jednom: ohriať sa, utiecť z tej nepohody... no, tak som sa rozhodol utiecť, nechať robotu rozrobenú a zohriať sa v domčeku... ale po ceste som pohľadom hodil na ten krík, na jeho plody... akosi ma to pritiahlo, a skrehnutými rukami som neobratne začal oberať malé plody... zjedol som ich 2 hrste a telom sa rozlialo príjemné teplo... ruky sa ohriali akoby som ich zmočil v teplej vode. Ale to teplo do nich vošlo znútra... Odvtedy som ich stálym návštevníkom, s vďakou príjmam ich dary. Už som si spomenul: Hlošina je to. Mňam. A vďdaka, milý, sladký krík....

Práve prišla sms od milej: ževraj Fuuuuu – pri tebe, Miláčik!

No, to mi mohlo dôjsť aj samé, keby som sa pri písaní sms nepozeral len na seba ale i na ňu... :-( . :-).

12.10.2011

Tak sme s capom opäť jediní chlapi v gazdovsstve... kocúra Samuraja roztrhali susedovie psy. Nech je mu psí žalúdok ľahký.... Smutno zostalo bez neho. Už sa mi nemá ktopod nohy podpleať a loviť ma pri práci. Tak znovu dávam do vesmíru objednívku na kocúra. Pánboh vyslyš.

Stavba sauny pokračuje dobre. po večeroch chodím loviť na sídisko v Doksoch do kontajnerov na sklo fľaše, budem ich potrebovať veľa, bo budú po celej dlážke sauny ako hydro- a -termo -izolácia. Na tom pravda ešte hlina a vari slama.

 

27.10

No, to je čas, od posledného zápisu... Ale v podstate niet o čom novom... snáď len že sa plnia moje túžby:v BA som zohnal k liečeniu nové priestory v záhradnej chatke. Je to síce skromné, ale v prírode. Trocha problém: 12 min.od zastávky MHD a ak peši, tak 8 min. Neosvetlenou cestou... mne sa to vidí smiešne, al niektoré bratislavské dámy môžu mať z toho vietor.

Tu ide všetko po starom, teda dobre. Staviam saunu, už som ju prikryl. Vyzerá k svetu. Mám s nej radosť. Dnes som robil drevený komín.Keď sa dostanem na rýchlejší net, dám foto.

Včera som dostal zaujímavý mail:vraj 12.12.2012 je čas deštrukcie strého, ale 28.10.20011 vrchol tvorby nového... inými slovami: čo si navaríme (a 28 sa má variť najlepšie), to 12.12.2012 budeme jesť....a vraj zmeny neprídu samé, musíme ich urobiť. S tým súhlasím.

 

 

A tak som sa rozhodol zajtrajšok stráviť veľmi cieľavedomou prípravou na krásny život v novom časovom a energetickom priestore.

Mám taký pocit: niet kam ísť, veď všetko je Jedno. Ale túto hru na život hrám rád, lebo sa mi páči. Je dobrým vyjadrením povahy stvorenstva.. A teraz je šanca prejsť v tejto hre o level vyššie.... to je vlastne každý deň. Ale niekedy teba k tomu plávať proti prúdu, a zajtra ten prúd bude niesť ment. Energie rýchlo a hladko..... tak hor sa do toho, tvoriť si krajší zajtrajšok.

 

 

 

20.11.

Po šnúre slovenskej zas doma.Radosť, ako by som sa vrátil po roku. Teplo a vôňa domova. Pukot piecky, vôňa domčeka, pohladenie od krásneho kúska Zeme. Od posledňa sa toho udialo dosť: dokončil som hrubú stavbu sauny, dal opraviť auto, čo ma stálo oproti 6tisícovému odhadu 12tisíc, takže oprava pomaly drahšia ako auto, pred odchodom strata platobnej kart, takže som cestoval na Slovensko s 30timi eurami, ktoré si hneď za hranicami skásli Slovenskí policajti za prekročenie rýchlosti. Boli by i viac, ale keď nebolo z čoho, prižmúrili kúsok jedného oka... ešteže som natankoval v Čechách, inak by som došiel do považskej peši. A tak som si po rokoch zažil, ako je to byť bez koruny, vlastne po novom bez eura. A vôbec: na tú kartičku som si tak zvykol, že bez nej sa cítim ako nahý. Samozrejme v Matrixe. V ozajstnom svete mi v ničom nepomôže a tak mi nechýba:-).

S Karin a deťmi sme podnikli veľmi vydarenú akciu s trochu horolezeckým výstupom a napínavým kotúľzostupom z brala Cigánky do termálneho kúpaliska v Nimnici, -mńam, cestou objaviac staručký sad s jabĺčkami starých odrôd, ktorými sme si naplnili všetky dostupné obaly...-mňam-, večer krásne tantrické stretnutie – mňam-.

Pod Bralom Cigánka, hrebeňom to Javorníkov, som objavil zem zasľúbenú pre rodovostatkárov a rodovoosadníkov. Je to na juh obrátený anfiteáter, zo severu chránený bralom tvoriacim prirodzený reflektor tepla, ktoré bralo dňom na-bralo. Ako chráni kvočka svojekuriatka, tak bude chrániť skala kuriatka Rodových statkov...Z lúk amfiteátra vidno v doline kus váhu a Nosickú priehradu. Mňam.

Oj, trochu ťažko sa mi lúčilo s Karin...ale služba je služba.

V Bratislave som prvý krát operoval v záhradnej chatke. Toť ďalší z mojich splnených snov. Naučil som sa robiť viazaný slamený madrac. Veľmi príjemný. Akože inak, ak je zo slamy?! :-). Aj malému Davidkovi som urobil do válendy, ale len som napchal ručne kosenú a mlátenú slamu do obliečky na paplón... ide to aj v paneláku.

Počas šnúry som si naplno užíval GPSnavigácie, čo som kúpil v telefóne. Je to tak jednoduché... Všetko vám povedia. A to 3x. Pekne za ručičku, ako v škôlke....

Počul som názor, že z GPS sa hlúpne... je to tak. Ako v živote. Hovoria nám, čo, kedy a ako máme robiť. Presne. Ako za ručičku. Až sme z toho načisto zhlúpli. Príklad: semafor. Pre chodcov svieti červená. Všetci stoja. Zasvieti zelená. Všetci vykročia. Jednoduché. Myseľ sa spolieha a tupie. Veď je červená, abo zelená...

Nejastrí oko, nenapína sa sluch, necvičí sa myseľ v odhade rýchlosti a odstupu, tupie vedomie tela i okolia.

Podľa toho poznať biorobota, (alebo ľudskú bytosť v príprave na biorobota) – že čaká na zelenú, hoc v dohdľade nie je auto ani policajt (päsť matrixu). Je to tak jednoduché, nechať sa viesť a nemusieť niesť zodpovednosť.

A čo robí vtedy myseľ? Hrabe sa v minulosti, ktorá už nieje, abo v budúcnosti, čo ešte nie je. Môže. Lebo o živote tu a teraz rozhoduje miesto mysle elektronický automat. Ak niet semaforu, (alebo otroctva), tak je myseľ tu a teraz. Na prechode, v tejto sekunde, za týchto okolností. Ak nie je, príde rana. Aj to je život.

Pre mňa je semafor dobrý na zastavenie prúdu áut, aby som mohol konečne prejsť. A ako pre vodiča: je načase rešpektovať a nechať tiecť iný prúd (áut). Ale sú krajiny, veľkomestá, kde niesúú semafory ani na obrích križovatkách. Vodiči jedného smeru štvorprúdovej cesty čakajú a čakajú, a keď je to pre nich už moc, vyjdú prví do križovatky, čím odstavia prvý prúd sprava. A to sa opakuje vo všetkých štyroch prúdoch, takže teraz stoja všetci z prava a cesta je voľná, prúd áut sa dáva do pohybu. A to sa o chváľu zopakuje i pre tých vpravo... vraj sa v tom (arabskom)meste jazdí bezpečnejšie a ohľaduplnejšie ako v Paríži, hovoril priateľ, oceňujúci spoluprácu všetkých vodičov na ceste... Musia byť Tu a Teraz, veľmi, veľmi živí, citliví a cítiaci jeden druhého. My nemusíme,.Máme na to spravodlivý automat.

A o tom som ti chcel, synu Branislav povedať. Ja budem učiť svoje dieťa, že podstatou prechodu cez cestu je telo v súvsťažnosti s autami, nie semafor. Podstatou života je tok, nie robiť čo "je správne". Inak sa stráca život v zákone a pravidlách....To je výchova bez výchovy. Nechať život dieťaťa tiecť a starať sa o to, aby si javy spájalo...a ochaňovať ho len do miery naozaj nevyhnutnej pre jeho zdravý vývoj.

A ešte nejaké sms z týchto dní:

otázka v zmysle: ako reálne a spoľahlivo cítiť, či nie je vo mne astralna bytosť?

 

-Čo je cit, je pre realitu nespoľahlivé. Čo je spoľahlivé pre realitu, nie je cit.

Hmmm... a ako sa zasadiť do reality, keď každý má svoju pravdu...ako dojsť k objektívnemu keď nás cit a obmedzený rozum zrádzajú?

Neviem, v realite nebývam, len s ňou spolupracujem, keď je to nevyhnutné. Len si žijem, cítiac a tešiac, tečúc a prúdiac, zažívajúc tok Života. Áno, každý má svoju pravdu. Aj ja. Je tak isto klamom, ako každá iná. 1+1=2. Alebo 3. Alebo 7. Alebo nekonečno.(pre vysvetlenie: ak sastretne 1muž a 1 žena = 2ja ľudia. Ale o nejaký čas budú traja, o ďalší 7mi, a v prúde nekonečna ich bude nekonečne veľa)

Všetko je pravda. Ale v inom svete neplatiaca. Nezostáva, než sa smiať.:-)

Ako zabudnúť na príkoria, ako to odpustiť svojim blízkym, ako zistiť, kto je v pravde, ako s nimi fungovať? Ľúbiť aj keď ubližujú? A nechať to tak?

Na príkoria nezabúdať, stačí ich nedržať v hlave, vidieť ich ako jednu z vĺn mora – života. Kto je blízky, tomu nemáš čo odpúšťať. Pravdu má každý. Svoju. Aj ty.

Ak si v srdci, niet otázok. Ak v hlave, niet uspokojivých odpovedí. Buď kde chceš.

Otázka v zmysle: Ako mám cítiť Svetlo?

Och! Otváraj hlavu na temene a spájaj sa so svetlom. A uvedomuj si, že si spojnica medzi nebom a zemou

 

 

07.1.2012

December bol hustý. V zmysle plnosti, nie ťažoby. Začiatkom mesiaca bola Karin na kurze v PHE Jordánavej, takže u mňa spala(?!) 2 noci, potom som ju viezol domov, takže som začínal šnúru v PB. A tam som ju i končil lebo som Karin i deti viezol na vianoce ku mne na Skalku. Deti sa ubytovali v saune, ale okrem toho, že tam spávali, sa tam zdržovali, len keď sa nevedeli zmestiť do kože, čo nebolo často. Sú zmestné:-). A veru sme sa všetci štyria pomestili na 6m2. Aj so slávnostným vianočným stololôžkom, na ktorom nechýbala okrem periny-kožušiny ani kapustnica, ani zemiakový šalát... aspon sa zužitkovala časť mojich zemiačkov... ja zemiaky nemusím, pestoval som ich pre kultiváciu zeme, ale v Karinšaláte ich veru môžem!,ani koláče, a trónila nad tým skvostná jedlička, a pod ňou darčeky... a po štedrej večeri tam sedávali pri jedle deti – hm, darčeky to najonakvejšie,od Boha.

Iba snehu nebolo, miesto toho dážď, silný vietor a nekonečné mokro. Ale v domčeku i saune sucho, teplo a útulne. A tak sme si požili 13 dní, ani sa mi nechce veriť, že to bolo toľko, nejako rýchlo to utieklo.

Hneď po príchode sa Davidko prepol. Neviem to dosť dobre popísať, ale cítil som ho úplne inak, než doma. Problém ale nastal, keď sme mu kôli 2 mesiace pretrvávajúcemu kašľu siahli na sladkosti a pristúpili k zmene stravy. Bolo mi zaťažko vidieť ho zameraného na to čo nedostane...a práve to mu najviac chýbalo. Viac, ako inokedy... a potom začal neuveriteľne prdieť. Mám už nejaký rôčik makrobiotiky za sebou, viem čo môže urobť zmena stravy, ale toto.... Malý šiva bol neuveriteľne disciplinovaný, a tak aj niekoľkokrát za minútu vybiehal za dvere vypustiť plyn, a to po dlhé hodiny.... Plynoval z každého jedla, neprdel iba keď spal. Tak som mu naordinoval deň.o čaji a suchároch. S počudovaním som zistil, že sucháre v Lidli sú drahšie než koláče... To pomohlo a v ten i ďalší deň neprdel. Ako potom, spýtam sa Kruhomily, lebo už sú doma. Ale kašeľ, čo ho obvykle moril celú zimu, za 7 dní prešiel.

Tu vyvstala pre mňa otázka: ako je to z nútením detí do ozdravných kúr. Ja som to u svojich detí riešil striktne a bez debaty. Ak bol odpor, zvýšil som tlak dokiaľ odpor nezmizol. Ale tobolo pred 20timi rokmi... Dnes som iný i ja, ale i deti.

Je mi jasné, že Davidkov kašeľ i prdenie maju psych.príčinu. Ale správne energie z jedla pracujú i v tejto rovine, to mám už mnohokrát odskúšané. Ale ak pretrváva príčina, zlepšenie je dočasné....

Tak sa mi všetko zvidelo, že David si prechádzal riadnym čistením.

Teraz ma napadá viacero techník, ktoré by som mohol použiť na jeho lepšie sebauvedomenie: napr. Rozhovor, ako by mal vyzerať svet. Alebo vysielanie lásky od srdca k srdcu – s výdychom. Alebo: dotyk, ktorý ťa poteší. Alebo: večerné ďakovanie si navzájom za to, čo nás potešilo. Alebo: hra na Dal by som ti......., alebo hra Rodové statky...veru, veľa je toho, čo sme nestihli... ale čas nekončí dneškom.

Zato s Karin sme to rozbehli ako sa patrí. Je silne dotýkacia a to ja rád... užíval som si profi masáž minimálne 2x denne, bo ma seklo v kríži a tuhol mi celý chrbát. Tak možno práve preto, aby som si užil jej teplých rúk...:-) .

No, a ak dostaneš, tak radno vrátiť. A tak som vracal a vracal....:-)

Moje proroctvo, že po týždni sa už pri mne isto vyspí, sa nesplnilo. Aspon za tých 13 nocí. A to sme líhali do polnoci a vstávali o desiatej. Ale príroda je príroda, v prírode jde včechno líp... Tak sme sa objavovali a objavovali, až sme sa stratili,zredli, zmizli, zostali z nás len kopy kmitajúceho ničoho. A tiež som mal na programe priehrštie rôznych hier a techník a spoločných cvičení...hádam nabudúce (keď zostarneme:-) ).

A s Domkou ( ja ju volám Donka, to sa mi zdá pre ňu priliehavejšie) to bolo v porozumení a jemnosti jeden voči druhému. Tak som si s ňou potichu porozumel, pozunel na nejakej veľmi jemnej a vnútornej strunke... posledný deň, to sme boli vPHE na 3D kine- kocúr v čižmách – ma držala skoro celý film za ruku, čo si sama našla. To bolo pre mňa také malé vyznamenanie...

A potom, keď som ich vyprevadil, skoro som nemoholvystúpiť z auta, koli krížom. A dnes, na 3 deň som sa rozhodol., že si pôjdem po kone, čo boli v opatere u suseda, a čo som ich tam nechal, bo mi ťažko bolo s takými krížami... no a čuduj sa svete! Ledva som sa na kobylku vytrrepal, pre bolesť, ale potom všetka zmizla! I sme klusali, i cválali, i do lesa ťahať drevo šli, i kopu naťahali, a v ťažkom smýkali, a kríže ani muk! Hu!

Včera som rátal čo som minul za pol roka z peňazí na živobytie: nuž vyzerá to za 1 deň tak: jedlo 21,8kč, technika, stavba a vybavenie cca 60kč, =82kč na deň. To je pri mojej mzde 12 minút práce za peniaze denne. Náklady na stravu mi stúpli ale dvojnásobne. Budem sa musieť nad tým zamyslieť.... nie pretože by dom na to nemal, ale tým sa posúvam z hraníc sebestačnosti do hraníc závislosti na matrixe ... Tech.výdavkov bude už čoraz menej, lebo potreby sú naplnené....No, tak zdarboh do Nového, krásneho roku, čo nám dá šancu vyjsť z tunela.... a ešte: Karin, posielam ti nežné,jemné a ďakjúce pohladenie. Brú nioc, milí.

 

 

31.1.12

Zbalil som ju pri ceste za trenčínom. Vedľa nej ležali 4veľké tašky a na nej ceduľa z PRAHA. Ale už po minúte z nej vzpadlo, že ide do Č.Lípy, odvčera z Michaloviec, vnoci tiež na ceste, -15st.c, ogabaná zamestnávateľom o polročnú mzdu a teda bez centa... V Lípe sa jej má ujať priateľka, čo jej pomôže nájsť prácu. Ale až o 4 dni, keď sa vráti z dovolenky.... "A dovtedy?" Iba pohodila hlavou, že nejako bude. A tak si tu odfukuje v mojej posteli (zatiaľčo ja peleším na zemi), po dni prežitom u toho divného, čo je iný ako ostatní, čo nemá kúpeľňu ani elektriku, ani záchod riadny, a aj by jej tu už hádam ani nebolo, keby mala kam ísť. A tiež ten pokoj a ticho, čo je tu... No, je to pre mňa celkom nová skúsenosť, mať návštevu čo o návštevu nestojí....Inak je milá, len aby sa to prejavilo, musí prestať myslieť. Možno je to čudné, ale ja sa jej tu teším. Vnoci mi vibrovalo celé telo,od hlavy až k pätám a nevedel som čo sa deje. Až potom mi svitlo, že jej robím transformátor. Cezo mňa jej ide niečo, čo jej nemôže ísť priamo a potrebuje sa toho dotknúť.

A tak jej 10x denne vysvetľujem, že ak nejem mäso, neútočím tým na jej životný štýl, že "normálne" nerovná sa zdravé a prospešné,a pod. Ale zároveň vidím, ako -síce opatrne, ale predsa- vystrkuje slimačie rožky jej potlačená dušička. Semtam jej vykĺzne nekontrolované...keď ty si taký....zvláštny! Nikoho takého nepoznám. Ešte nikto mi také otázky nekládol! -Ale ja som aj tak so svojim životom spokojná. A keď odtiaľto odídem, aj tak si budem žiť po svojom! A potom ma placho objíme a chce sa zas za niečo ospravedlňovať...Ale viem, že sa v nej čosi -staré a spráchnivené- láme....

 

Koliečko po Slovensku som skončil v Považskej u milovanej Kruhomily, ktorá mi jedinou kranioterapiou poliečila znova rozboľavené kríže... v to som vo svojej neviere ani nedúfal. Prežili sme spolu všivavé 3 dni. Ukončil ich len všivošampón a vzájomné láskyplné odvšivivacie ískanie vo vlasoch...Už viem, na čo Pánboh stvoril vši. No na ískanie, predsa! -a verte, že niet slastnejšieho pocitu! Hmmmmmm......alebo? No ano, ale to je už z iného súdku....:-).

 

Dnes som krompáčom vykopával na polievku mrkvu, kvaku, pór a kaleráb. Z čerstvého chutila úžasne...zem na kosť, ale mrkva v nej v poriadku. Ale čínska kapusta už mrazená až do kosti. Ako obstál mangold zakrytý tenkou tkaninou, sa dozviem zajtra.

 

 

Dnes som krompáčom vykopával na polievku mrkvu, kvaku, pór a kaleráb. Z čerstvého chutila úžasne...zem na kosť, ale mrkva v nej v poriadku. Ale čínska kapusta už mrazená až do kosti. Ako obstál mangold zakrytý tenkou tkaninou, sa dozviem zajtra.

 

8.2.12

 

Pred pár dňami som spojazdnil saunu. Och, to je balada! Doma sme už všetci, aj kone, čo boli na stáži u konských susedov.... to je ono! Keď tu niesú, vlastne sa nič strašné nedeje. Ale keď prídu, sme komplet. Tak sa radšej starám o seno a vodu – teraz je to s vodou ťažké, lebo veľmi rýchlo zamŕza. Ale na rozdiel od minulého roku mám pivnicu a tak je kde uložiť bandasky... a od dnes mám v studni aj čerpadlo, takže vodička potečie čerstvá... no, len ešte to vymyslieť tak, by voda nemrzla v hadici.

Dnes som bol na zbere trstiny. Moja obľúbená činnosť. Minulý rok som sa nalopotil pri odstraňovaní starej a spráchnivenej, ale teraz to ide ako po masle.... Oj, milá to robota, objímať si na slniečku trstinu...:-) -to je jedna fáza sklepávania snopov, pekne a zľahka objať, trochu potriasť a nežne položiť na zem....

Inak sa od večera do noci trápim s počítačom, nefunguje, potvora, ako chcem. Vlastne on áno, ale naň napojený mobil nie. Pri nahrávaní albumov si robí so mňa standu. Sám prepisuje , pridáva alebo vymazáva skladby, no, just akoby tam sedel nejaký škriatok a tešil sa so svojej galibnosti!

A dnes som si uvedomil, že som tomu venovval už aspon 30 hodín. A to kôli tomu, aby som mohol počúvať z mobilu hudbu, ktorú aj tak nepočúvam, lebo radšej počúvam ticho...... tak je to, keď sa stratí z dohľadu cieľ a ego sa zavrzne v dosahovaní výsledku. Hodnotím sa ako mimoriadne vytrvalý a húževnatý, avšak trochu prihlúply, keď si nevidím ďalej od nosu:totoiž nevidím, že tá námaha vlastne nemá vážnejší zmysel.

Tak som to vzdal-resp.odložil na príhodnejšiu chvíľu alebo osobu.

Tiež sa mi nedarí použiť mobil ako modem pre PC. To je už vážnejšie, lebo maily musím písať na mobil klávesnici. -čo ma ale robí mailovo stručným.

Nízke teploty znášam znamenite, čím nižšie je ortuť, tým sa viac vytešujem. Kúrim asi 1O hod.denne, teplota neklesne pod 18. Ak by som kúril pilinovými briketami, tak 4 za deň. To je 20Kč na deň. Ale radšej si idem po drevko. To je zadarmo. - jasné, to nie je otázka ceny, ale spôsobu myslenia.

Dnes som sa rozhodol, že ešte pred medit.kurzom pojdem operovať do Ba. Takže 22a23.

Spiš nechám na 5-6. a PB 7a8. LC tentoraz asi vynechám.

A ešte si dopisujem s Kruhomilou, tá návšteva stopujúcej ženy sa jej egu akosi nepozdala....tak sa pokúšame z toho vyžmýkať čo sa dá v prospech duchovnéh pokroku. Ak mi dá zvolenie, zverejním. Mohlo by to byť niečo ak telenovela....:-).

 

9.2.12

"Miláčik, dnes je tu nádherne, - ticho a pokojne padá sniežik, temnozelená smrečina oproti jemne kýva,akoby na podrav konármi s bielymi snehovými kožúškami. V ohrade si spokojne prežúvajú kone, z kozieho domku sa kuká niekoľko prežúvajúcich hláv... nič doplniť, nič ubrať, všetko dokonalé. Len pár očí k zdieľaniu chýba. Hladím, objímam. Tvoj." -tak toľko mail o dnešku.

 

10.2.12

Dnes som spojazdnil studňu. Och, kto si spojazdnil svoju studňu na svojom pozemku pre svoj život, vie aký je to pocit. Kto nie: tak v tom je sloboda, mať vlastnú vodu! Opäť krok k nezávislosti. Ak nebude auto, benzín, dážď, voda bude. Ak nebudú batérie a čerpadlá a solárne panely- voda bude. . Ak nieje voda, nie je život. To je druhý predpoklad pre život. Prvý je vzduch – toho je zvyčajne dosť, a tu pomerne kvalitného, lesno-borovicového. A tretím je potrava. Tú dá zem, voda, svetlo a vzduch.

Ak boi v nejakej dedine niekedy skutočne vážne spory, vždy sa krútili okolo pôdy a vody. Lebo to je život... Jasné, spory boli aj vzťahové - ale tie pálili len chvíľu... potom sa všetko utriaslo, odpustilo, zabudlo......a tak sa žilo ďalej.

Mám hektár pôdy so svojou studňou. Kto má viac???

Dom je fajn, ale nie je až taký dôležitý. Možno bývať i v maringotke, prívese, zemľanke, jurte, stane..... Prachy- dnes sú, zajtra niekto v Amerike škrtne perom a už nič neznamenajú.

Ženy prichádzajú a odchádzajú, deti sa rodia a odlietajú svojimi smermi.Stromy klíčia, rodia, umierajú. Len voda a zem zostáva....

To je pohľad sedliaka. Toho, ktorý sadí, aby mal svet čo jesť. To je o prvej čakre. Teraz už môžem vymýšľať. Zlepšovať svoj život, alebo aj nie.... Prežijem. Lebo mám zem a vodu!

 

A čo sa stane s tebou, milý čitateľ, ak ti niekto zatvorí vodovodný ventil vedúci do tvojho bytu?

Že to sa nemôže stať? No, veru môže. Tvoj život (voda) je v cudzích rukách.

Pokiaľ budedš dobrý a poslušný, potečie......

Stačí aby došla nafta. Bez nej žiadne železo, bez neho žiadna voda, bez nej žiadny život. A nafta pramení tisíce kilometrov ďaleko v cudzej zemi....

no, veru na vratkých nohách stojí život bežného občana.

Váž si, milý občan nemajúci vlastnú studňu každý pramienok vo svojom okolí, žehnaj mu, opatrujho.

Spomínam na TV zábery z Rumunska, keď dal Čaučesku zavrieť vodu v jednom sídlisku v nejakom meste, za trest.... ľudia chodili po vodu 5 km ďaleko a stáli tam niekoľkohodinové fronty... samozrejme, hneď sa s vodou začalo kučiť.

A tak je to aj dnes: nemáš vodu, musíš ju kupovať. Inak neprežiješ. Na to ale potrebuješ prachy. A tie ti dá ten, komu budeš slúžiť. Nič protislužbe. Ale proti závislosti na nej.

 

Potôčiky, rieky, jazerá- tam všade bola pitná voda. Človek na slovensku alebo v čechách isto neprešiel viac ako 10 km aby sanemohol napiť z čistého.. A dnes?

 

A ešte jedna vec: ak máš svoju studňu, nebudeš si asi do nej sypať chlór. Veď už v škole nás učili, že chlór je jed. Ale občan vodovodný nemá spravidla možnosť piť vodu, ktorá nie je otrávená. Ibaže by si neotrávenú, avšak umŕtvenú vodu kupoval v PETfľaši a tak otravoval svet svojim deťom... No čo, nenavyberáš si! - poviete. Náš život je naša voľba. Vedomá či nevedomá. Možno idem prihlboko. Ale je to tak: kto nemá vodu nezávislú na systéme, toho ten systém skrze vodu drží za gule....

 

 

 

28.4.12

Oj, veru dlho som sa neozval, i počítadlo mi prachom zapadlo za ten čas... a to je i dovodom, že som miesto počítadla začal hybník (mobil) vážnejšie používať a ten ho v mbnohom nahradil. Ale písať tento denník by som na hybníku-mobile veru nerád. A keby aj, vari by som napísané abni do medzi-siete – inter-netu nedostal. A tak som zapnutie počítadla odkladal a odkladal.... Až dnes.

Teda ako si žijem: ako na jar. Plná nových nádejí a radosti z tvorby krásneho živého. Aspon s tou nádejou do na rôzne spôsoby upravenej zeme semienka vkladám, krásnu a bohatú budúcnosť vidím plodom všetkým...teda i sebe. Veru, ak všetko čo som posial dorastie, ešte šiestich živiť môžem. A to nie z lakomosti som toľko posial ale z radosti zo siatia.

Nastenka mi túto jar veru riadny kus zeme poorala, i pýru bolo omnoho menej v zemi ako pred rokom. Na poli som 3 táždne pred orbou kone vypustil a tie veru čo zelené zo zeme nos vystrčilo, usilovne vytiahli, ako prílohu k senu. I mi políčko riadne pohnojili.

A na všetkom som chcel obilie vysiať ale tak bola zem pekne vyhnojená a spracovaná, že si zeleninu pýtala. A tak som do sejačky semienka sypal a po poli sa prechodil a ani nevedno ako, polovička poľa – asi 10x 20 m – bola mrkvou, kvakou, šalátom,kalerábom a reďkovkou posiata, všetko v správnom čase siatia podľa Lunárneh kalendára. A fazule čo z minuloročnej úrody zostala bolo vari kilo. Takže ak mladé rastlinky slimáci nezjedia, nebude dom ani vidieť spod fazule. Tak na to sa teším, bývať v zelenom. A to sa ešte veronika -tá čo si pre seba a svojho päťročného synka hniezdo zo slamy a hliny na hektárovej lúke hľadá, a čo si milú dušu k sebe do toho domčeka praje stretnúť:-) - čo mi hospodárstvo stráži kým sa ja svetom túlam – rozhodla hrachorom dom obsiať, takže okrem oranžovej fazule bude i fialový, modrý, ružový i červený hrachor stenu prerastať, ba vari sa i po streche plaziť.

A proti zožraniu fazule slimákmi som také vymyslel: PET fľaši vrch odrežem, v dne spravím 4 diery. Hornú hranu pozĺžne na pásiky nastrihám a tie vyhnem do pravého uhla voči telu fšľaše, takže slimáka vylezuvšieho hore tento golier zastaví... hádam hodím aj nejaké foto. Kukni do galérie.

Minulý rok sa to osvedčilo, ale z jednej flaše som 2 chrany urobil a bez dna. Takže boli pomerne nízke a keď podrástla tráva okolo, slimáci sa po nej často vyšplhali a hup- na fauľu. A to že nechám dno je preto, aby som mohol do fľaše trochu zeme nasypať a semienka vložiť už i pred pZamrznutými, bo plast ich pred mrazíkom ochráni a oni si po čase pustia cez diery korienky a so zemou spoja sa.

A tak hneď niekoško múch jednou ranou.

A ešte jedna veľká vec:

o studni som už písal, a prišiel ku mne nápad,ako z 30 metrovej studne vodu bez elektriny, čerpadla a piestov ťahať... vedrom! Oj, to si teda objavil!-poviete si. Ale: slúste to vedro spustiť do 12 cm širokej rúry.... a veru sa dá. Ak je to vedro 11 cm široké. A 2 m vysoké. Teda plastová rúra, na konci vložené dno a v ňom ventil, ktorý pustí vodu dnu a nepustí von (spätná klapka) a ventil na kohútik. Takže také vedro spustíte do studne, dnom doň natečie voda a keď ho začnete ťahať hore, ventil sa zaklapne a vodu nepustí vytiecť. Ťahať sa dá 15 litrov i priamo, ale je perfektné použiť kladku či rumpál. A keď je "vedro" hore, otvorí sa ventil s kohútikom a voda natečie kam treba. Vytiahnutie 15 litrov trvá niečo pod 2 minúty....

Keby som tento nápad dostal pred dvomi rokmi, ušetril by som 50 000 kč za slnečné panely,batérie, menič, veterník, pracovný valec a 160m plastových hadíc.... a nemusel by som robiť k studni nezámrznú šachtu s ventilmi a spojkami.... a ak kľakne systém a nebude techniky, voda bude na pozemku stále... plastovú rúru možno nahradiť koženým vakom a v dne nemusí byť žiadna klapka ale kameň. A lano sa dá spliesť zo žihľavy..... To hreje. Mne, zvieratám ani mojej zemi smäd už nehrozí.

A ešte: ako som si tak v zemi kopkal, pýrové korienky s nej ťahal, -to zábava pre mňa že sa od nej odtrhnúť neviem, niečo robiť čistým a úrodným – tak som si pomyslel: ktovie čo by Anastázia – vedma z tajgy – povedala, keby ma tu tak po nos v zemi strčeného videla. A došlo: "prestaň už konečne tú zem kopaním trápiť!"

No! Tak to som alel nakúpil!

Ale tak je: stačí v lete na trávu 30cm sena ale lepšie slamy rozprestrieť, alebo starý pokrovec čo vodu pod seba púšťa a na jar ani kopnúť netreba, všetko je pripravené k siatiu.Len sa drevkom jamôčka spraví, semiačko uloží a hrstičkou kompostu posype. A netreba veru zem miešať a čo hore je, dole pchať, bo živín je neúrekom z tlejúcej slamy....

A zemiaky som posadil do kartónpového záhonu – na zem čo kone dohola vypásli som kartón položil a navlhčil, trochou slamy prikryl aby som ho pri sadení nepotrhal, a dierky kolíkom narobil aby som mohol sadbu vložiť a hrstkou kompostu prisypať.

A sadba tiež špéci: biozemiaky som kúpil, malé ako citróniky, ale každý mal 6-8 očiek. A tie som odjadrovávačom na ovocie, čo sa ostrej lyžici podobá – vykrojil na sadenie, takže dve tretiny zemiaku sa ešte zjesť dali.A z kila som hádam aj 60 očiek posadil. Presné čísla neskôr napíšem, bo veronika to i zrátala. A tak sme do jedného malého záhonu 80 klíčkov posadili a z toho bude 300 zemiakov a to bude vyše 30 kg, ak Boh dá- to na 10 dní, keby človek chcel byť len na krumpli živý... a to všetko za 14 Kč v biokvalite a za 20 minút práce...bez orania, okopania, odburiňovania, vyorávania. Ach ale je ten svet krásny!

 

Tak som myslel keď som slamou zem pokrýval: hej, ty si svoje takto slamou obrobíš, ak treba i pýr korienok po korienku vyťaháš, ale okolo teba je 60 hektárové pole, to by sa trak nedalo....a veru dalo. Ale by to pole bolo treba rozdať tým, ktorí -miesto traktora a prevracania- slamou posypú. A nie jeden poľný hospodár by 82 iných ľudí živil, ako je tomu teraz, ale každý by sa sám seba. A pretekali by sa gazdovia komu sa krajšie urodí a nie kto viac vypije či v kartách prehrá... vari by sa aj svet tým dal vyliečiť. :-)

No, také mi hlavou chodí. A večer zapnem rádio a počujem ako sa dane zvyšujú a bežný človek že pomaly hladom umiera a panstvo si vrecká napcháva. A vraj z toho východiska niet, len vládu vymeniť.... no, tak ho radšej vypnem.

 

Vášniví záhradkári a chalupári mi zaiste porozumejú na základe vlastnej skúsenosti.

 

A ešte jednu novinku mám, na ktorú som hrdý: AUTO NA VODU! Lepšie povedané na vodík.

Elektrina z alternátora štiepi vodu na vodík a kyslík, tie sú nasávané do sacieho potrubia motora a spalujú sa, pričom ušetria (mne) na benzíne cca 12% -oproti 5,95L na 100km bez, 5,3l a na plyne okolo 20% paliva- tam sa to tak presne zmerať nedá, bo každý stojan prestane dávkovať pod iným tlakom... ale dlhodobo mi to vyšlo tak.

Uspora nie je ani tak v spaľovaní vodíka, ako skôr v lepšom využití bežného paliva. Vraj.

Zariadenie stojí v čechách 7500 kč a na slovensku 500E. Ja som si ho urobil za 10e.

.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

V TOMTO DENNíKKU PíšEM lEN O SVOJOM VNíMANí  JAVOV žIVOTA, NIE O  VšEOBECNýCH  PRAVDáCH ALEBO PRAVDáCH  DRUHýCH BYTOSTí.

Toto je zdôraznené pre tých, čo si moje ne  a vnímali to tak, že píšem o nich. Nie, píšem o svojom pohľade na nich a nenárokujem si právo vyhlasovať svoje videnie vecí za objektívnu     skutočnosť. Ak  nesúhlasíš s tým, čo o sebe čítaš, povedz si: hm, toto si ten Vlado o mne myslí. To je jeho názor. Nie moja skutočnosť.A ak sa vyjadríš, rád to pripíšem ako tvoj názor na môj názor, lebo aj to je život.... 

 

 

pokračovanie nabudúce.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

vodik

(brano, 14. 6. 2012 21:53)

ahoj, mohol by si napisat navod ako si vyrobit taku masinku na vyrobu vodiku do auta ? Ked si to dokazal vyrobit za 10 eur, tak to je riadna parada

Re: vodik

(Braňo, 18. 6. 2012 1:00)

Keď som to zvládol ja, isto to zvládneš aj ty. len nebuď lenivý a mysli. Ak vymyslíš, napíš mi, povieme si, na čo sme prišli. Malá pomôcka: záporná elektróda z nerezového šálku bola za 1200 km elektrolytom zožraná. Buď to nebol nerez, abo... no, teraz som použil miesto šálky olovo z autobatérie. Kyselinu ale odovzdaj do zberného dvora. Veľa tvorivej sily.

Ps: ak by to bolo naozaj nad tvoje sily, daj znať, popíšem.

=)

(Ján, 31. 1. 2012 13:47)

Ahoj, už dávno som ti písal, že žiť ako ty chcem, no stále váham a akoby na pomocnú ruku čakám, čo len mne na škodu je. Stále čítam tvoje slová a s pozdravom aj rešpekt a uznanie ti posielam. Snáď sa mi podarí nadobro tento rok odpojiť z matrixu a aj tvoje skúsenosti mne potom pomôžu.

Zdravím ťa!

(Miroslav, 31. 10. 2011 9:12)

a dakujem za Tvoje slová čo tu ukladáš, vždy mi velmi potešia ducha. :)
Často sa k nim vraciam, a vždy ma posilnia a hned je človek taký spokojný a štastnejší. Ako by som to prežíval s tebou, tú skutočnú radost z prirody, z jej mudrosti.
Nech sa Tebe a Tvojim dielam darí dobre a nech máš všetko čo potrebuješ v sýtosti. A ešte raz Vdaka.