Jdi na obsah Jdi na menu
Reklama
Založte webové stránky zdarma - eStránky.cz
 


Dominke o Slovenskej hymne


                                                O SLOVENSKEJ HYMNE

                                                     Pre Pavlíkovie Dominiku
Kedysi dávno žili na našom území šťastní a spokojní ľudia. Šťastní a spokojní, lebo žili na rodových statkoch a tie tvorili rodové osady. Každý obyvateľ osady žil v dostatku, lebo si vedel dopestovať všetko čo k spokojnému životu potreboval, ba viac, mal čas, chuť a vedomosť tvoriť okolo seba krásu. Jednou z podmienok takéhoto slobodného a krásneho života bolo i to, že obyvatelia neživili svojou prácou úradníkov, vojakov, policajtov, ministrov ba ani kráľa. Žiadneho totiž nemali. Ani nepotrebovali. Svoje veci si každý rozhodoval sám, s úctou, ohľaduplnosťou a láskou  k svojim susedom, a o spoločných veciach sa radili tí najskúsenejší muži osady. Aby ich rozhodnutie bolo platné, musela ho schváliť rada Matiek, ktorá sa skladala s najskúsenejších žien osady. A tak nebolo treba ministrov, vlády ani kráľa...
Ale v tej dobe sa rozhodli ich susedia, ktorí žili v kamenných mestách na juhu a západe európy, že si podmania tento slobodný Slovenský národ... A prišli ťažké chvíle. Na tisíc rokov chopili sa mečom moci cudzí králi, veľa  slovenov zabili, vzali do väzení, reč slovenskú zakázali, i piesne, i znaky slovenstva, i pôvodné náboženstvo ľudu,  a kto chcel prežiť, musel cudzím  kráľom daň platiť, toľkú, že mu ledva na prežitie zostalo... Ale neumrel národ slovenský ani pod ťažkou čižmou cudzieho kráľa! Len zaspal, na tisíc rokov, národ slovenský. A múdrosť otcov sa do piesní, rozprávok a bájí ukryla, do reči, každé slovo pre toho k to vie, pokladom je a svedectvom. A v srdci každého slováka- slovenky- je ten poklad po praotcoch a pramateriach ukrytý. A keď prišiel čas a oslabla sila meča vladárov nad slovenmi, niektorí sa prebudili, začali sa k reči, zvyklostiam  a múdrosti otcov vracať...nie mečom, ale básňou, piesňou, písmom. A každý čo sa zobudil z dlhého tisícročného spánku, i iných spáčov snažil sa zobudiť. A tak vznikla i táto pieseň:
Nad tatrou sa blýska
hromy divo bijú

Veru, blesky a hromy dlho padali z mečov cudzích na slovenov, život v pokoji žiť nenechali...
Zastavme ich (tie hromy, blesky, tých cudzých kráľov) bratia (sloveni, susedia)
veď sa ony stratia
Slováci (Sloveni) ožijú – zobudia sa z hlbokého sna, do nového času, prenesúc si múdrosť otcov a materí
To slovensko naše
dosiaľ tvrdo spalo (aby sloveni nevyhynuli, museli sa podrobiť, ale nepodrobili sa v srdciach, neprijali cudzých kráľov. Nezabudli v srdci na ten čas, keď ešte žili slobodne, šťastne, neprestali ctiť svojich predkov, milovať svoju rodnú zem)
Ale blesky hromu (cudzia nadvláda silou) vzbudzujú (budia)ho  k tomu
aby sa prebralo.
Už Slovensko vstáva (budia sa spáči, dvíhajú hlavy tí, čo sa im iskierka po pradedoch v srdci v oheň zažala, hovoria o svojej vlasti, že oni sú tu odjakživa, že táto zem je ich zemou, zdedenou po  ich rodičoch a prarodičoch, že si chcú sami o veciach rozhodovať,- bez cudzích kráľov, ktorí im násilím ich zem zajali.
Putá si strháva -tie, ktoré národu slovenskému založili cudzí králi. Oživuje sa národ, spomína si na svoju slobodu

Hej, rodina milá
rodina- to sú tí najbližší, tí čo majú spoločných predkov, zvyky, jazyk, blízke zmýšľanie, cítenie, tí, čo si pomáhajú, keď treba i život za druhého dajú, ako brat s bratom pokope držia a svoje dedičstvo po praotcoch- zem, rodnú – si chránia
Hodina odbila
nastal ten  čas, keď je treba svoje veci do svojich rúk chytiť
Žije matka Sláva
Veru, tisíc rokov zabíjali cudzí králi Matku Slávu – slovanstvo, slovenstvo, tisíc rokov sa musela Matka Sláva- slovanstvo, slovenstvo, skrývať, ale preržila. Prežil národ, nesie vedomosť svojich predkov  ďalej, a Matka Sláva rodí nové deti... Kto je to tá matka Sláva? To je myšlienka. Že sme jeden národ. Národ slovenský. S krásnou rečou, krásnymi zvykmi, krásnymi piesňami, rozprávkami, básňami, s krásnou krajinou ktorej vari vo svete ani páru niet, -aspon pre tých, čo  cítia srdcom svoju  rodnú zem, čo ju cítia ako vlasť svoju a svojich predkov.

I ja som dlho-predlho tejto piesni nerozumel, neponoril som sa do jej slov a odkazu, len uchom som ju počúval a nie srdcom. Až jedného dňa som si uvedomil, že to je pieseň o prebúdzaní sa k novému životu. I ja som dlho spal a myslel som si, že je šťastím žiť ako v Amerike, alebo v Nemecku, mať veľké auto a veľa peňazí...ale teraz viem, že to skutočne šťastného človeka neurobí. Naopak. Prináša to do životov bytostí svár a skazu.   A potom som iný život okúsil a to bolo akoby som sa zo sna zobudil.

I dnes je dôležité spievať túto pieseň, nezabúdať na jej posolstvo, lebo jedni králi zhynuli a ďalší sa sem tlačia. Nie mečom, ale peniazmi a spôsobom života ktorý je cudzí Slovenskej duši znovu sa snažia, aby sme zabudli na svoju dávnu vlasť, aby sme im opäť svoju silu dali a sami bez nej zostali. A to sa deje nebadane a potichu, keď si krajinu po otcoch zdedenú kôli peniazom ničíme, predávame, stále spievame cudzie piesne, cudzí chlieb jeme, do cudzích šiat sa obliekame, slovenčinu za iné jazyky meníme, slovko po slovku cudzým jazykom nahrádzame, v slove už múdrosť predkov nevidíme, srdcom necítime, netancujeme prekrásne tance našich predkov, keď žijeme život, čo od cudzích odkukáme a svoje po dedoch im predávame. Ale je tu, Matka Sláva, rodí stále nové deti, a budia sa spáči, ožívajú mládenci a devy, čo si svoj život inak predstavujú, než ako im ho cudzí králi kreslia....

Veru, ak kupuješ pokemonov, peniaze čo tvoja slovenská mať  pracne zarobí, cudzím kráľom, do cudzích kráľovstiev idú, lebo tí to preto vymysleli, aby už i malé deti tým učili, že im majú peniaze- a silu matiek a otcov-  dávať a to za bezcenné potlačené papieriky. Ale ty to nevidíš a dáš sa tým kráľom nachytať.. Ale viem že príde čas, kedy to uvidíš, možno i srdcom pocítiš a viac mamine ruky za na nič vhodné papieriky predávať nebudeš.
A i to je zobudenie. I o tom spieva tá pieseň.
I z teba vyrastie krásna a múdra deva, čo si svoj život inak utvorí, než to chcú cudzí králi... no, a potom príde čas, že aj ty dieťa porodíš, a šťastne bude v tvojom dome žiť na slovenskej zemi, nedávajúc svoju silu cudzím kráľom. A tak i ty sa raz staneš Matkou Slávou čo spalala tisíc rokov a predsa žije. A po tebe ďalej a ďalej do vekov tvoji synovia a dcéry. A každá z tých dcér bude Matka Sláva  ďalšiemu mužovi- Slovenovi.  A tak sa tvoj rod a rod tvojich pramaterí reťazí od vekov po veky...

A ešte si môžeš položiť otázku: Ako je možné, že moje pra-prastaré matky žili šťastne aj bez peňazí, pokemonov, áut, asfaltu, tovární....

V tomto písme používam slovo SLOVEN, nie Slovák,- lebo sa mi zdá čudné, že ak je krajina SLOVENsko, žijú v nej slov- áci, a nie sloveni...
Ak by v nej žili SlovÁCI, hádam by sa mala volať SlovÁCKO. Lebo i Nemci žijú v Nemecku, Švédi v Švédsku..., francúzi vo Francúzku....
A tak si myslím, že niekto niečo v tom názve poplietol. Možno z nevedomosti, alebo aby nás slovom oddelil od krajiny, ktorá je naša rodná? A srdce i Jazyk slovenský mi hvorí, že hádam som Sloven, keď som sa narodil na Slovensku...A ako to cítiš ty? Si Slováčka, alebo Slovenka? A tvoj rodný brat je Slovák, alebo Sloven? Ako to cítiš?

Čomu z toho nerozumieš, mamka ti isto rada vysvetlí.
Žite si krásne a ppospolu, ľúbiac sa dávajúc si navzájom dobré.

V-ladi-mír, ten čo v-súLade so svetom prebýva.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

blesk

(Hana, 28. 11. 2016 22:52)

Ako blesk sa mi z ničoho nič odohrala nedavno táto prvá časť hymny v ušiach večer pred spaním. Nemám telku ani rádio, takže to nebol žiaden chrobák do hlavy. Bolo to posolstvo, zamyslela som sa nad tým, že vlastne našej hymne nerozumiem. Ostalo mi rezonovať v ušiach nad "Tatrou"sa "blyska "zastavme ich "Bratia"nech sa "ony" stratia. kto sú ony?! Dotkla sa ma historia? Vlakno rodu? Neviem... ešte som to nerozlustila.

Re: blesk

(Vlado, 29. 11. 2016 20:40)

Áno.
Nad Tatrou sa blýska....
Najprv prišiel"kupec", naučil nás na veci, ktoré nepotrebujeme.
Potom prišiel kňaz -niekto, kto sa postavil medzi teba a Boha.
Potom prišiel vojak - niekto, kto ťa silou núti robiť čo nechceš a nerobiť čo chceš.
Prišiel i kráľ, ktorí je cudzinec a ktorému platis dane, hoci nechceš.
To je starý a overený postup pri zotrocovani človeka.

Všetci traja sú z jedného cesta.

Kedysi boli "vonku", Teraz sú už aj "vnutri".
Preto tým."vonku"
sami a dobrovoľne dávame moc i životnú silu.

Zastav ich! Oni zmiznú a ty budeš opäť slobodnou bytosťou.....

A potom sa stratia i tí z "vonku"
Lebo v skutočnosti, ktorú si môžeš utvoriť, si ČLOVEK ( čelo-vek ; ten, ktorý kráča na čele vekov)

Ak zmizne kopec, kňaz, vojak, kráľ: kto ostane?

Re: Re: blesk

(ĎAKUJEM, 30. 12. 2016 10:55)

ĎAKUJEM

všade je niečo zamiešané

(Matej, 21. 4. 2015 15:05)

len aj hymnu nám už na viac krát zmenili :(

" zastavme ich bratia" - keď som sa učil hymnu prvý krát bolo to ešte "zastavme sa bratia" a moje pátranie prinieslo že Matuška tam povôdne dokonca mal "postavme sa bratia"

Pravdepodobne už dávno niekomu nevyhovovalo aby boli Sloveni vyzývaní na po(v)stanie

Chvála

(Ivana, 14. 3. 2012 9:55)

VLadiMír, toto je prekrásne!

(Zároveň prijmi moju poklonu a vďaku za celú stránku.)